09/10/2017

Burana. Kúsok kirgizskej Hodvábnej cesty

Hodvábnu cestu sme si zamilovali už pred rokmi a neskutočne radi sa vraciame na miesta, ktoré táto legenda poznačila. Každá krajina strednej Ázie má v sebe ukryté poklady nasiaknuté príbehmi. Kirgizsko nie je výnimkou a hoci ho ľudia objavujú skôr v spojitosti s krásnou prírodou a horami, má v sebe aj historický klenot menom Burana. Práve tadiaľto totiž videli karaváne cesty v 12.storočí a dodnes tu zostal vzácny, opustený minaret.

Cesta k Burane

Ranný Biškek sa pomaly prebúdza a to je ten najlepší čas, aby sa človek vybral na cestu k starobylej Burane. Sem tam rozbitá cesta, maršrutky ponáhľajúce sa na Ošský bazár, socialistická, šedivá architektúra, nespočetné množstvo zelených parkov a odrazu je Biškek minulosťou. Kto sa vyberie k veži Burana, ten z Biškeku prejde okolo 50 kilometrov a pretne neznáme mesto menom Tokmok. Hlavné námestie zdobia 5-poschodové paneláky a pod nimi sa vyníma červená kirgizská zástava so žltým tundukom a vedľa nej veľký kosák s kladivom. Spomienky na minulý režim sú tu v Kirgizsku najsilnejšie spomedzi všetkých stredoázijských krajín. Rovnováhu dodáva neďaleká mešita, ktorá žiari novotou. Z Tokmoku stačí odbočiť na juh a o pár kilometrov sme na mieste.

Krajina vyplnená krásou

Tu v údolí rieky Chuy je na jar všetko krásne zelené. Tento kút kirgizskej zeme patrí k najúrodnejším v krajine a je to skutočne cítiť. Krikľavo zelené políčka hrajú snáď všetkými možnými odtieňmi. Na jeseň sa tadiaľto preháňajú pastieri so svojimi stádami a krajina tak ukáže svoju odlišnú tvár. Jar je však krajšia, pretože vtedy sú okolité hory pokryté dokonalou snehovou prikrývkou. Tie miestne patria do predhoria legendárneho Ťanšanu pretínajúceho strednú Áziu. Po pár kilometroch sa konečne na obzore objaví vysoký minaret. Presne tam leží Burana.

Historický Balasagun

Na mieste dnešnej Burany kedysi pulzovalo mesto menom Balasagun. Tak by sme ho našli na starých mapách znázorňujúcu Hodvábnu cestu. Nikdy nepatrilo medzi najdôležitejšie zastávky ako Samarkand či Buchara, ale tu v Kirgizsku zohrávalo pomerne významnú úlohu. Bolo príjemným spestrením v krajine posiatej horami či nehostinnými miestami. Musela to byť krásna oáza, keď sem človek dorazil po týždňoch putovania v karavane. Milujem miesta s týmito príbehmi. Odrazu sme priamo tu. História nám dnes hovorí, že ho založili ľudia zo Sogdiany a v 10.storočí stálo na vrchole, kedy bolo dokonca hlavným mestom celého Karachanidského chanátu. Ten sa rozlieval aj do susednej Číny a v čase svojej najväčšej slávy bol dokonca väčší než dnešný Kazachstan, ktorý je prvej desiatke najväčších krajín sveta. Nič netrvá večne a tak ani Balasagun nežil storočia. Keď sa krajinou prehnala smrť preoblečená za mongolskú hordu, mesto začína upadať až sa na neho takmer úplne zabudlo. Vytratil sa z máp, vytratil sa z mysle.

Minaret Burana, ktorý sa stal symbolom

Symbolom celej dnešnej Burany je minaret týčiaci sa ako maják z rovnej krajiny. Vidno ho z diaľky a pravdupovediac je jediným bodom, ktorý tu zo starobylého mesta zostal stáť. Ráno tu niet nikoho, len pani, ktorá odomkne múzeum a napokon mi dá do ruky kľúč od minaretu. „Daj na neho pozor, máme len jeden“ usmeje sa a ja si môžem sám odomknúť túto unikátnu a historickú stavbu. Krásny pocit. Kedysi siahal minaret do výšky 45 metrov, ale po zemetraseniach je dnes o 20 metrov nižší. Aj napriek tomu je stále majestátny. Najmä pri pohľade zo zeme, keď sa vypína v krajine a za ním sa dvíhajú ostré, zasnežené štíty. Tie akoby znásobili veľkosť slávneho minaretu. Jeho krása tkvie v jednoduchosti, pretože pri pohľade na minaret človek nevidí žiadne farby, nič čo dokáže hneď zaujať, ale len jednoduchú, no dokonalú tehlovú výzdobu. Presne tak ako to milovali Seldžukovci. Za drevenými dverami je ťažký vzduch a prítmie, ktoré spomaľuje pri výstupe na vrchol. Schodisko je úzke, pre jedného človeka a len maličké okno sem privedie zväzok svetla.

Minaret s legendou

O chvíľku stojíme na vrchole. Nie je tu nikto. Toto je devíza podobných miest o ktoré masový turizmus ešte nezavadil. Storočia ležia priamo pod nohami a pred očami rastú kopce, stromy, rozlievajú sa pasienky a preháňajú sa stáda pastierov. Nič viac v tomto momente človek ani nepotrebuje. Podľa starej legendy postavil minaret lokálny panovník, aby ochránil svoju vlastnú dcéru pred zlovestnou veštbou. Tej hrozí smrť v momente ako dosiahne plnoletosť a tak jej postavil vežu, aby v nej prežila svoj život. Nesmel ju navštíviť nikto a dcéra ju nesmela opustiť. Keď mala 18 rokov, sluha jej priniesol košík s jedlom a v ňom sa znenazdajky objavil jedovatý pavúk. Veštba sa splnila a dcéra vo veži zomrela. Hoci sa mesto stratilo, legenda tu zostala a rovnako s ňou aj vysoký minaret.

Balbal alebo bojovník?

Pahorok neďaleko minaretu je jedným z posledných miest, ktoré si pamätajú starobylý Balasagun. Pri pohľade z výšky sa na ňom dajú rozoznať zvyšky hlinených múrov, no nič viac. Akoby si svoje tajomstvá vzali do hrobu. Kiež by vedeli rozprávať. Boli by to nádherné príbehy plné obchodných ciest, exotického tovaru či zaniknutých národov. Len pár metrov od neho rastie niekoľko náhrobkov. Z diaľky vyzerajú obyčajne, no stačí podísť, pozrieť sa bližšie a pred očami sa objavia unikátne náhrobky turkických bojovníkov zvané balbaly. Tie najstaršie tu stoja od 6.storočia. Bojovníci sú iní, než dnešní Kirgizovia. Nemajú šikmé oči, majú fúzy a skôr pripomínajú Keltov. Krásna hračka histórie. Niektorí v rukách zvierajú zbraň či pohár, teda to najdôležitejšie, čo si so sebou vzali na druhý svet.

Burana ukáže, že aj krajina akou je Kirgizsko sa môže popýšiť svojou troškou histórie, ktorú pretínala niť Hodvábnej cesty. Ak sa ocitnete v kirgizskom Biškeku, zastavte sa tu. Je to len hodina cesty a budete mať maximálny zážitok z miesta, ktoré je opustené a bude len vaše. To už za to stojí, no nie?

Ako vidieť Buranu?

Navštíviť Buranu pri ceste Kirgizskom je veľmi jednoduché, pretože leží len hodinu cesty od Biškeku. Dá sa to absolvovať samozrejme aj pohodlne taxíkom tam i nazad, ale ísť lokálnou dopravou je vždy zážitok. Všetko čo potrebujete spraviť je prísť v Biškeku na tzv. “Východnú stanicu” alebo teda “Vostočnij vokzal“. Taxikár vás tam z centra mesta odvezie za cca 80-100 somov.

Odtiaľto odchádzajú maršrutky a autá smer mesto Tokmok , východzí bod k návšteve Burany. Cena za osobu stojí 60 somov a o hodinu ste v centre Tokmoku. Odtiaľto už treba vyriešiť taxík, ktorý vás tam vezme (cca 12 km), hodinku počká a odvezie nazad na to isté miesto. Cena tu závisí od vášho zjednávania. Ak neviete po rusky bude to drahšie, ak nabehnete s ruštinou, cena padá nadol. Zaplatíte tak za auto v priemere 300-400 somov (aj s čakaním).

Burana je najkrajšia doobeda a ak si môžete vybrať, vyberte si jarné mesiace apríl-máj. Vtedy máte všetko naokolo krásne zelené a na pozadí minaretu rastú zasnežené kopce.

Vstupné do areálu: 60 somov

Otváracie hodiny: 9:00 – 17:00

ZAUJALA ŤA HODVÁBNA CESTA? POZRI SA NA SAMARKAND, ale AJ DO BIŠKEKU!