09/02/2018

Jordánsky Ammán. Za lákavou atmosférou Orientu

Ammán je vcelku zaujímavé mesto. Nemá farebné trhy ako Damašek či Aleppo, nevyžaruje ani čarovnú atmosféru starého Jeruzalemu a nevyniká nočným životom ako Bejrút. Patrí k najväčším mestám Blízkeho Východu, ba čo viac, dokáže si Vás získať aj napriek neveľkým očakávaniam. Je to mesto rozlievajúce sa na pahorkoch ako staroveký Rím, mesto s krásnym trhoviskom, pamiatkami, čajovňami a skvelým jedlom. Napokon si aj vy pri mätovom čaji poviete, že ten Ammán má naozaj niečo do seba.

Prvý nádych ammánskeho Orientu

Na prvý pohľad pôsobí Ammán na návštevníka ako mesto preplnené šedou farbou bez života. Stačí, ale pár dní a uvidíte, že šedá sa rozplynie do pestrofarebnej maliarskej palety. Centrum mesta je plné ľudí a všadeprítomných áut. Ulice sú doslova zaplavené obchodíkmi, v ktorých nájde človek asi úplne všetko na čo si v arabskom meste spomenie. V malom podniku podávajú typický faláfel s humusom a na rohu ulice stojí stánok s osviežujúcim pomarančovým a mrkvovým džúsom. Pri rímskom nymfeu z druhého storočia sa strácame v čarovnom svete arabského souku. Je plný zvukov, farieb, hlasov a ľudských tvári. Ovocie a zelenina sa valí zo všetkých strán. Prevoňanými úzkymi uličkami sa tiahne spev a výkriky predavačov. Presne toto sú chvíle, ktoré Vám budú najviac chýbať po návrate domov. Takýto trh si podmaní návštevníka, ktorý sa po ňom dokáže prechádzať zas a znovu, sledovať ako beží život okolo neho, rozmýšľať, užívať si farby a zvuky. Rytmické zvolania, hlasné arabské zvolania, gestikulácia, tu sa uhnúť vozíku, tam uskočiť pred motorkou. Na souku je najkrajšie len tak zastaviť. Akoby sa na chvíľku upratať a stať sa neviditeľným. Len stáť, dýchať atmosféru a sledovať ako okolo vás obteká život.

Krátke video priamo z trhoviska:

Najstaršie miesto

Oproti rímskemu divadlu stúpame schodmi smerom k Citadele. Cesta sa točí okolo celého pahorku Jebel Qala´a a ponúka tak panoramatické pohľady na kopcovitý Ammán. Na šliapanie do kopca si človek po čase zvykne, tak je hore na Citadele raz dva. Tri štíhle stĺpy Heraklovho chrámu vítajú prichádzajúcich návštevníkov. Dominujú celému okoliu, pretože sú veľmi dobre vidieť, aj z kamenných sedadiel divadla v downtowne, ako sa centrum familiárne prezýva. Obe rímske stavby vznikali v rovnakom období. Pozostatky chrámu sú tak krásne, že sa na ne pozerám už niekoľko minút, ale stále nemám dosť. Okolo sa povaľuje niekoľko fragmentov stĺpov alebo ozdobené hlavice.

Ammán a jeho panoráma

Dolu sa po kopcoch ťahá šedivý Ammán. Tu hore je až božský kľud v porovnaní s neustálym trúbením, zvolávaním obchodníkov a hlasmi ľudí rozlievajúcimi sa ulicami. Sú to ako dva rozdielne svety, ktoré bez seba nemôžu existovať. Ammán sa rozlieva pahorkami. Stúpa a padá ako staroveký Rím. Pohlcuje každý meter a keď príde prekážka a mesto si už už myslí, že nebude pokračovať, vždy sa nájde riešenie ako sa rozrásť ďalej. Domčeky sú tak tesne pri sebe až človek zapochybuje či ich vôbec oddeľujú ulice, hoci vie, že tam skutočne sú. Je to krásny pohľad. Panoráma vždy ukáže veľa tomu, kto sa pozerá s otvorenými očami.

V panovníckom paláci

Tu hore na Citadele, kde cítiť ako sa do tváre opiera jemný vánok stojí aj ruina Umajovského paláca. Veľmi sa podobá na menej známe púštne hrady ležiace východne do Ammánu, ktoré si tak zamiloval „český Beduín“ Alois Musil. Palác je neprehliadnuteľný pre svoju modrú kopulovitú strechu. Výstava dobových fotografií dokumentuje ako ju pred niekoľkými rokmi rekonštruovali. Bez nej vyzerala akosi smutne, bez života. Ruiny panovníckeho paláca sú aj po toľkých rokov príťažlivé a zaujímavé, že sa v nich okamžite strácam. Kedysi týmto miestom prechádzala rímska kolonáda, ktorá bola neskôr jednoducho začlenená do pripravovanej stavby.

Stopy starých civilizácii

Palác vznikol v zlatom veku Ammánu, okolo roku 720, kedy bolo miesto hlavným strediskom ríše pod nadvládou Abbásovcov a neskôr Fatimovcov. Vnútro svojou prázdnotou pôsobí ako starý, opustený kostol. Pri bližšom pohľade však vidno stopy zabudnutých arabských majstrov. Holé, kamenné steny zdobia malé rozkvitnuté kvetinky a geometrické tvary odkukané od Peržanov. Za palácom stoja pozostatky kúpeľov a domov. Pred odchodom z Citadely prejdete okolo neveľkých stĺpov. Niekoľko storočí dozadu držali strechu byzantského kostola z piateho alebo azda šiesteho storočia. Kedysi veľkú časť pahorku pokrývalo byzantské mesto a spomenutý kostol je jednou z mála častí, ktoré prežili do dnešných dní. Spomienkou na toto dávne obdobie je aj lis na olivový olej a ruiny obrovskej cisterny. Kto vie ako by toto miesto pôsobil dnes nebyť veľkého zemetrasenia, ktoré mu pred stáročiami zlomilo väz.

Rímske divadlo ako symbol mesta

Cesta zvažujúca sa nadol klesá cez obytné štvrte naspäť do centra. Tiché uličky a séria schodov vyhodia návštevníka priamo pred obrovským rímskym divadlom. Sadnite si na najvyšší rad schodov a oddýchnite s úžasným výhľadom. Celý pahorok Jebel al-Qal´a s bielymi stĺpmi Heraklovho chrámu sú ako na dlani. Je to výborné miesto na relax. Najobľúbenejšiu ammánsku pamiatku dneška nechal postaviť rímsky cisár Antonius Pius a v časoch najväčšej slávy sa pri sledovaní divadelného predstavenia mohlo spolu stretnúť až 6000 ľudí. Svoju funkciu plní dodnes, no ľudia prichádzajú a zapĺňajú kamenné sedadlá len počas každoročných hudobných festivalov.

Tradície aj história

Pred divadlom sa rozkladajú ruiny starovekej Philadephie. Pod týmto menom bol Ammán známy v antickom svete. Starú rímsku kamennú cestu lemuje niekoľko stĺpov ozdobených korintskými hlavicami. Malé priľahlé múzea dokumentujú tradičnú jordánsku kultúru. Umelé figuríny majú oblečené dávne kostýmy, popíjajú čaj z veľkých čajových kanvíc ozdobených arabskou kaligrafiou alebo stretnete sediacich Beduínov na ručne utkanom koberci. Za zmienku určite stoja aj šperky, dobové predmety či staré fotografie. Tieto miesta patria k turisticky najatraktívnejším a preto niet divu, že v ich okolí je niekoľko príjemných čajovní či kaviarničiek ukrytých v zástavbe domov.

Život v uliciach

Pri potulkách v okolí Abdali natrafíme na ďalší, živý arabský trh ako má byť. Hrá všetkými farbami. Zo všetkých strán počuť hluk, nezrozumiteľnú arabčinu a vône útočiace na všetky zmysly. Úsmevy ponúkajú prezreté banány, melóny, voňavé figy a exoticky pôsobiace trsy veľkých žltých ďatlí. Veľkú časť tvoria stánky s oblečením od smutne čiernej farby až po pestrofarebné vzory. V bočnej uličke stojí nenápadný ošarpaný kostol a pár metrov vyššie majestátna mešita kráľa Abdulláha I. ozdobená tisíckami modro-bielych kachličiek. Je to pekný príklad náboženskej tolerancie.

Keď na Ammán sadá tma

Večer sa začnú ulice rozsvecovať a minarety starej mešity sa oblečú do zelených farieb. Hlavné ulice aj postranné uličky sa zapĺňajú, až po chvíli vyzerajú ako dokonale fungujúce ľudské mravenisko. Mesto nie je unavené ani po tom ako ho pohltí tma. Žije, pulzuje a dokonca akoby dodávalo energiu aj ubehanému telu. Bočné uličky vyzdobili plastovými stolíkmi, za ktorými sa bavia ľudia. Vôňa grilovanej jahňaciny alebo shwarmy útočia na chuťové aj čuchové bunky. Takýto boj sa dá len málokedy vyhrať a preto je lepšie podľahnúť. Sadnúť si a aspoň na chvíľku žiť ako domáci. Rodiny sa prechádzajú sem a tam, mladé dievčatá v džínsoch si pozerajú farebné šatky, chlapci predávajú osviežujúce opuncie a starí muži dodávajú ovzdušiu navôkol jemnú vôňu ovocného tabaku z vodnej fajky. K večeri hrá nestále dookola reprodukované volanie muezzína z minaretu blízkej mešity. Medzi autami sa preháňa nezbedný, no o to príjemnejší vetrík. Úplne dáva zabudnúť na horúce dni pod neúprosným jordánskym slnkom.

Ammán a jeho streetfood alebo kam sa najesť?

Ammán je nielen miesto so svojimi pamiatkami na starovek či moderné dejiny, ale je to aj blízkovýchodná mekka gastronómie. Mesto malo šťastie, že sa tu premleli snáď všetky národy a tak sa do jordánskej kuchyne dostávali sýrske, palestínske, libanonské či egyptské vplyv a vytvorili tak unikátnu mozaiku chutí.

Ak by ste si mali vybrať len jeden jediný podnik v Ammáne, vyberte si ten s názvom „Hashem Restaurant“ v centre starého Ammánu. Leží na ulici Shaaban 9 presne naproti starému backpackerskému hotelu Cliff v ktorom rád prespávam. Hashem je otvorený 24 hodín denne, ale ak chcete zažiť neskutočnú atmosféru a skvelé jedlo, vyberte sa sem na raňajky. Reštaurácia je tu už od roku 1952, takže každé jedno jedlo pripravia do absolútnej dokonalosti. Ochutnajte čerstvý falafel, dajte si misku hummusu, fazuľového foulu, baklažánový moutabel a nezabudnite na čili pastu. K tomu čerstvé chlebové placky, pohár čierneho čaju s mätou a na tieto raňajky nikdy nezabudnete.

Praktické informácie

Prílet

Od roku 2018 na medzinárodné letisko v Ammáne začal lietať aj Ryanair a tak sa Jordánsko opäť začne viac otvárať svetu. Letisko kráľovnej Alie (Queen Alia International Airport) leží cca 35 kilometrov. Cena taxíku je okolo 16-20 JOD podľa toho ako viete zjednávať.

Z letiska premáva aj lokálny autobus „Airport Expres“ spoločnosti Sariyah, ktorý odchádza každých 30-60 minút a lístok na autobus stojí 3.25 JOD

Ak máte naponáhlo, taxík z letiska vás vie odviezť kdekoľvek v Jordánsku. K Mŕtvemu moru je to cca 30 JOD, do Petry 60-70 JOD a na samotný juh do Aqaby okolo 90-110 JOD.

Víza?

Do Jordánska potrebujeme vízum, ale je veľmi jednoduché ho získať. Stačí priletieť na medzinárodne letisko a vízum si vybavíte do niekoľkých minút priamo na mieste bez toho, aby ste to museli riešiť pred odjazdom. Cena takéhoto víza je 40 JOD

Najlepšou možnosťou je však zakúpenie tzv. JORDAN PASS. Jeho cena je buď 70 JOD (ak plánujete byť v Petre 1 deň), 75 JOD (2 dni v Petre) alebo 80 JOD (3 dni v Petre). Odporúčame kúpiť si ten za 75 JOD, pretože Petru si za 2 dni maximálne užijete. Podmienkou tohto Jordan Passu je to, že v Jordánsku strávite minimálne 3 noci, čo nie je problém.

V cene Jordan Passu máte už aj vízum, takže stačí si spočítať cenu, ktorú vyhodíte za vízum (40 JOD) a vstupné do Petry (50 JOD) a už ste ušetrili. Každú ďalšiu zo 40 pamiatok, ktoré sú v programe zahrnuté už budete mať prakticky zadarmo.

Ako do Petry?

Predpokladáme, že jeden z hlavných cieľov vašej návštevy v Jordánsku bude Petra, tak tu je ešte pár slov o tom ako sa do nej z Ammánu dostať. Odporúčame lokálny autobus spoločnosti JETT, ktoré odchádzajú z autobusovej stanice ABDALI v Ammáne.

Do Petry chodí denne iba jeden jediný priamy spoj. Autobus odchádza ráno 6:30 a cena lístku je 10 JOD. Cesta trvá cca 4 hodiny.

Do prímorskej Aqaby je frekvencia vyššia a autobusy odchádzajú o 7:00, 9:00, 11:00, 14:00, 16:00 a 18:00h. Cena lístku je 8 JOD. Teoreticky sa dá nastúpiť aj na tento autobus a nechať sa vyhodiť na križovatke na hlavnej ceste, odkiaľ sa pokračuje na Petru stopom či autom.

Všetky spojenia spoločnosti JETT nájdeš tu: CESTOVNÝ PORIADOK

Prečítaj si aj naše ďalšie články z krajiny menom JORDÁNSKO: