Kuvajt. Krajina plná ropy aj moderného orientu

Orientálny Kuvajt na brehu Perzského zálivu leží na jeho severnom okraji akoby bez povšimnutia. Nemá v sebe slávu Dubaja, mrakodrapy Abu Dhabi, trhoviská Dohy či liberálnosť Manamy, no aj napriek tomu je v ňom niečo príťažlivé. Práve to veľké neznámo, ktoré z Kuvajtu ide je magnetom. Ako to v Kuvajte vyzerá a čím vás dokáže zaujať? Je čas pootvoriť orientálne dvere do svetu menom Kuvajt. My sme o tomto mieste snívali dlho. Najmä preto, že sem chodí len zlomok turistov.

Čo vás prvé napadne, ak sa povie Kuvajt? Bude to slovíčko vojna? Žiaľ práve týmito udalosťami sa nám táto malá, ropná krajina medzi Irakom a Saudskou Arábiou zapísala do mysle. V roku 1990 prebleskli svetom správy o tom ako sa Saddám Husajn rozhodol, že z Kuvajtu spraví irackú provinciu a z televízie vybiehali tanky smerujúce na Kuwait City s cieľom podmaniť si bohatý, ropný štát. Vojna v zálive trvala „len“ pol roka, no zanechala traumu na ďalšiu generáciu. V mysliach Kuvajťanov zostala, ale krajina sa s ňou vyrovnala a dnes hľadí Kuvajt do budúcnosti.

Souq al-Mubarakiya

Život v hlavnom meste cítiť v jeho bazárových uličkách. Pod mrakodrapmi je sterilný, v nákupných centrách dýcha modernými víziami, no tu v uličkách utopených medzi nízkymi domami ešte stále bije to staručké, lákavé srdce Orientu. Souq al-Mubarakiya sa rozlieva celou štvrťou a pohlcuje niekoľko ulíc, ktoré sa navzájom prepletajú. Pri vstupe do bazárových ulíc zažijete cestovanie v čase. Svet pred bazárom je plný veľkých, silných a drahých áut, pred očami rastú k nebu moderné vízie mesta, no ak spravíte pár krokov, obklopí vás prítmie premiešané s vôňou korenín. Ťažké, omamné arabské voňavky sa miešajú s kadidlom aj myrhou a spoza rohu sa z malej kaviarničky vyleje vôňa kardamónu s kávou. Keby ste zatvorili oči, uhádnete v akom regióne sveta ste sa ocitli len vďaka svojmu nosu. Souq al-Mubarakiya funguje na svojom mieste už úctyhodných 200 rokov, teda v dávnych časoch, kedy sa tu nikomu nesnívalo o ropnom bohatstve. Podobne ako aj na iných bazároch v krajinách zálivu, aj tu je babylon tvárí a jazykov. Kuvajtské rodiny s deťmi, arabskí návštevníci z ďalších krajín, hŕstka turistov a nechýbajú tu ani Indovia, Pakistanci či Bangladéšania, ktorí tu pracujú a žijú hoci aj niekoľko rokov. Medzi najzaujímavejšiu časť bazáru patria uličky, kde sa predáva čerstvé mäso, zelenina, ovocie a kuvajtské datle. Tie milujú všetci naokolo a nájdete ich tu  v desiatkach rôznych druhov, tvarov aj veľkostí. Obrovské sú sladučké ako láska, menšie trošku trpké ako život.

Ikonické veže Kuvajtu

Najvýraznejším symbolom dnešného hlavného mesta sú Kuvajtské veže na brehu Perzského zálivu. Stačí vyraziť z centra a za pár minút ste priamo pod nimi. Veže sú súčasťou väčšieho projektu, ktorí si Kuvajťania vymysleli v spolupráci so Švédskom a v 70.rokoch 20.storočia tak v hlavnom meste vyrástli tri desiatky veží. Najznámejšie sa stali práve tieto tri, ktoré dnes dokonca patria k ikonám celého Kuvajtu. Tri veže stoja vedľa seba a najvyššia z nich siaha do výšky 187 metrov. Dve z nich si držia na svojom tele obrovský glóbus. Jeden je plný vody a do druhého sa vtesnala zaujímavá reštaurácia aj kaviarnička s výhľadom na modernú časť Kuwait City. Najvyššiu z veží otvorili v 1979, hoci máte pri pohľade pocit, akoby išlo o posledný výkrik architektúry. Kuwait City vie byť veľmi moderným mestom a ak milujete vysoké veže, tak má v talóne ešte Vežu oslobodenia. Tá nezdobí perifériu ako Kuvajtské veže, ale rastie priamo v srdci modernej štvrte. Vežu začali stavať pred vojnou, no dokončiť ju mohli až o pár mesiacov neskôr, keď utíchli zbrane. Aj preto ju pomenovali „Veža oslobodenia“. Dnes sa jej špička zastaví vo výške 372 metrov, čo z nej robí druhá najvyššiu budovu mesta, ktorá sa dokonca dostane do prvej 40.najvyšších svetových stavieb. Aj Kuvajtské veže aj táto veža sú najkrajšie večer, keď padne na mesto tma. Rozsvietia sa, blikajú, zahaľujú sa do farieb kuvajtskej trikolóry a neviete z nich spustiť oči. Pre úplnosť, najvyššou budovou Kuvajtu je dnes 414-metrov vysoký mrakodrap Al Hamra, ktorý patrí medzi architektonickú špičku. Vyzerá ako jemne skrútený list papiera, vôbec nepripomína mohutnú stavbu. Krajiny Perzského zálivu vedia ako zhmotniť sny, ktorým dala ropa krídla. Tu v Kuvajte ju prvý krát objavili v 1938 a od roku 1946 ju exportujú do zahraničia, na čom rozprávkovo zarobila prvá generácia a postavila Kuvajt na nohy. Z púštneho, nehostinného miesta sa stalo moderné, arabské centrum.

PREČÍTAJTE SI ČLÁNOK z BAHRAJNU:  ČO SI v BAHRAJNE POZRIEŤ?

Trh s vôňou mora

Ráno je život v prístave na prahu trhoviska Souq Sharq poriadne rušné. Na vode odpočíva niekoľko tuctov starých drevených lodí zvaných dhow, akými aj v minulosti brázdili arabskí námorníci nielen Perzský záliv, ale aj Indický oceán. Niekoľko rybárov ešte čistí palubu, rozmotáva siete, vyberá z nich malé rybky, no mnohí už dávno skončili a so svojimi úlovkami sú na susednom trhovisku. Vo vnútri za je bránami sa odohráva ranné divadlo a s ním kolobeh zjednávania, vychvaľovania a nakupovania. Pulty praskajú vo švíkoch čerstvými úlovkami veľkých i malých rýb aj darov mora. Čerstvejšie už jednoducho nemôžu byť. Aj tu, podobne ako na Souqu al-Mubarakiya ešte stále cítiť starý orient. Pokiaľ tu budú trhoviská, orient odtiaľto nezmizne.

Od palácov k mešitám

Neďaleko odtiaľto sa ocitnete na námestí Seif s fontánou a so známou Hodinovou vežou. Tá už patrí ku komplexu emírovho paláca, ktorý kedysi zohrával dôležitú úlohu. Bol známy tým, že jeho strechu tvorila výzdoba z čistého zlata a že počas vojny v paláci pristála jedna iracká raketa. Dnes je palác Seif skôr mementom vládnucej rodiny, pretože kuvajtský emír Sabah al-Ahmad al-Jaber al-Sabah sídli v obrovskom paláci Amiri Diwan. Cez ulicu stojí najväčšia mešita Kuvajtu, no v jej okolí nikde ani živej duše. Chodcov tu v Kuvajte veľmi nestretnete. Jej vysoký minaret je síce zvláštne moderný, jej telo pripomína skôr chrám starovekej Mezopotámie, než moslimský svätostánok. Tu, neďaleko nábrežia je však cítiť príjemnú pohodu.

Kuvajt a jeho múzea

Starý dom tzv. Dickson House bol koncom 19.storočia obchodníckym domom a dnes sa ním môžete prejsť, aby ste sa nadýchli života pred tým, než Kuvajt zaplavila ropa. Začiatkom 20.storočia žil v tomto dome britský dôstojník H.R.P. Dickson a slúžil ako miesto britskej politickej agentúry. Patrí medzi malé, no zaujímavé múzeá. Neďaleko od neho na váš čaká ďalšie zaujímavé miesto, tento krát múzeum Dar al Athar al-Islamiyya s neskutočnou historickou zbierkou. Spolupracujú s výstaviskom Amrikani a spoločne nájdu cez 20 000 vzácnych exponátov nasiaknutých dejinami Kuvajtu a blízkeho okolia. Unavení históriou spravíte pár krokov, sadnete si na promenádu medzi palmy a počkáte na západ slnka nad Perzským zálivom. Aj takto môže vyzerať Kuvajt.

Výlet do Al Jahra

Cestovať Kuvajtom a nepozrieť sa za hranice hlavného mesta by bola obrovská škoda. Výhodou Kuvajtu je to, že táto krajina je skutočne malá a nikam to netrvá dlho. Vezmite si také mesto Al Jahra. Pre Európanov je veľkou neznámou, ale ak sa jej meno spomenie tu, tí čo počúvali udatné príbehy starého Kuvajtu spozornejú. Cesta z Kuwait City do Al Jahry netrvá dlho a za polhodinu bez zápchy, alebo hodinu so zápchami ste na mieste. Ako sa obe mestá rozrastajú a vylievajú zo svojich korýt, prechod medzi nimi sa stal neviditeľný. Al Jahra leží na najzápadnejšom bode zálivu, ktorý oddeľuje Kuwait City od miest, odkiaľ sa dá prejsť na ostrov Bubiyan. Ak by nemala Al Jahra svoju Červenú pevnosť, bola by ako desiatky iných, kuvajtských, anonymných miest, kam by takmer nikto nezavítal. Pred sto rokmi bola na tomto mieste len oáza uprostred nehostinnej krajiny. Prach a piesok sa tu rozvíril len vtedy, ak prichádzala zo severu karavána smerujúca z dnešného Iraku či z Perzie alebo z juhu z oblastí Saudskej Arábie. Ak chcete v Kuvajte kráčať v šľapajach histórie, skôr či neskôr tu skončíte.

Červená pevnosť

Ozdobou Al Jahry je slávna Červená pevnosť. Postavili ju v roku 1897 netušiac, že sa o 23 rokov neskôr zapíše do dejín Kuvajtu veľkými písmenami. Princ Faisal, veliteľ Saudov sa koncom 19.storočia rozhodol spojiť všetky okolité kmene pod zelenú vlajku Saudov, no kuvajtský šejk Sálim nevidel dôvod, prečo by mal prísť o svoje územie. Strhla sa bitka s nejasným koncom, no napokon sa šťastena priklonila na kuvajtské misky váh. Ak by Kuvajťania túto bitku prehrali, dnes by bola táto krajina zrejme len jednou z viacerých provincií Saudskej Arábie. Z ničoho nič sa vynoria v meste vysoké hradby. Stráži ich niekoľko starých diel a ak vojdete dnu za bránu, ocitnete sa na prázdnom nádvorí. Stojí tu len studňa a niekoľko figurín na dokreslenie atmosféry. „Nikdy v nej nebola pitná voda, vždy bola slaná a bez chuti, no ak sa zmiešala so sladkými datľami, neublížila“ povie správca múzea, ktorý sa poteší cudzincom. Veľa ich sem rozhodne nezavíta. V izbách pevnosti dnes našla svoj domov etnografická zbierka s vecami a tradíciami, ktoré pod svojim nánosom pochovala éra čierneho zlata. Kráčanie pevnosťou je ako malý stroj na cestovanie časom.

Hudba budúcnosti

Cesta z hlavného mesta na juh krajiny, takmer až na hranice so Saudskou Arábiou meria len niečo cez stovku kilometrov. Pri dobrej situácii na cestách ste na hranici za hodinu a pol a to máte za sebou polovicu krajiny. Rozloha krajiny je len necelých 18 tisíc kilometrov štvorcových a tak sa ani niet čomu čudovať. Na juhu krajiny leží zatiaľ bez povšimnutia Al Khiran, miesto o ktorom ešte budeme počúvať. Kuvajťania ho chcú premeniť na dovolenkové miesto s plážami, aby trochu konkurovali Dubaju či Dohe. Mnohé vilky, domy, komplexy už stoja, no stále sa tu stavia a tak ešte pár rokov potrvá, kým sa tento zázrak púšte naplno spustí. Cestovanie po Kuvajte je značne monotónne. Rovná, kvalitná cesta, za oknami auta rovina vyplnená občasnými domami alebo ropným vrtom. V diaľke sa črtá rafinéria, inde zase silueta malej, dedinskej mešity. Piesok, prach, štrk, kamene, ropa. Tieto štyri elementy akoby tvorili kuvajtskú krajinu mimo hlavného mesta.

Málo známy Fahaheel

Medzi Al Khiranom a Kuwait City leží aj mestečko Fahaheel. Odtiaľto je to do hlavného mesta ešte 40 kilometrov, no aj tak ho mnohí nazývajú „posledné predmestie Kuwait City“. Naozaj máte pocit, že medzi ním a centrom s vysokými vežami je neustála zástavba. Fahaheel je prístavným mestom s dlhoročnou tradíciou a tá našťastie nevymizla ani dnes. Dokazuje to aj trhovisko plné rýb či kreviet, ktoré sa považujú za najlepšie v celej krajine. Na nábreží stojí moderné obchodné centrum s fontánami a americkými fastfoodmi či kaviarňami. Tieto kontrasty sú v Kuvajte bežné, pretože táto krajina je najviac ovplyvnená americkou kultúrou spomedzi všetkých krajín zálivu. Aj napriek modernému výzoru si niektoré štvrte Fahaheelu uchovali svoj šarm. Za mešitou so štíhlym minaretom začína menší bazár, ktorým sa vznášajú arómy vonných tyčiniek. Predavači z Indie ponúkajú farebné látky, kašmírové šatky, pašmíny alebo dokonca koberce z Kašmíru. Bazár skutočne nie je veľký, no strávite tu veľa času.

Kuvajtské hody na záver

Nabažení príjemnými momentmi sa vraciame do Kuwait City. Aj tu večerný bazár pulzuje vo svojom tradičnom rytme. Je čas večere a tak sa jedálne pod bazárovými klenbami zaplnili takmer do posledného miesta. Všade sedia domáci a tak máte istotu, že jedlo nebude odfláknuté. Podávajú sa tu tradičné kuvajtské špeciality a tak môžete ochutnať grilované ryby, kebaby z kuracieho aj jahňacieho mäsa, rybu Hamoor v rajčinovej omáčke, kilogramy šafranovej ryže a nekonečné dúšky sladkého čaju. No čo, ešte stále si myslíte, že Kuvajte nemá čo ponúknuť?

ZAUJÍMA VÁS ORIENT PERZSKÉHO ZÁLIVU? INŠPIRUJTE SA!

SLEDUJ NÁS AJ NA FB:

E-mailová adresa