Ľvov. Najeurópskejšie mesto Ukrajiny

Ukrajina je od nás blízko. Z niektorých častí Slovenska dokonca, čo by kameňom dohodil a predsa je to často exotická a nepoznaná krajina. Exotika tu nie je o tyrkysových plážach či bielom piesku na nekonečnej pláži, ale ukrýva sa v nepoznaných končinách nejedného mesta. Presne takým miestom je aj ukrajinský Ľvov. Súperí s Kyjevom o to, kto do seba zahalil viac krásy, príťažlivosti či atmosféry a hoci má Kyjev špičkové pamiatky, atmosférou a mixom kultúr ho Ľvov schová do vrecka. Neveríte? Prejdite sa ním spoločne s nami.

Smer Ukrajina, smer Ľvov

S myšlienkou navštíviť ukrajinský Ľvov sme sa pohrávali už pomerne dlho a práve teraz, keď sa onedlho spustia priame a lacné, letecké linky sme si povedali, že ich musíme predbehnúť. Nechceli sme do Ľvovu letieť, ale ísť pomaly vlakom niekoľko hodín. Pár krát sme ho už totiž prechádzali vlakom cestou do Kyjevu či Moskvy, ale vždy to bola len zastávka na stanici. Vystúpenie ľudí, nástup, zapískanie a odchod ďalej. A tak sme nasadli do vlaku v Košiciach a cez Čiernu nad Tisou a Čop sme sa presunuli do Ľvovu. Lietadlom to bude za chvíľku, vlakom to z Košíc trvá cca 11-12 hodín.

Ranné mesto

Hoci je Ľvov najväčším mestom západnej Ukrajiny, nie je o tom, že by ste sa museli od rána do večera naháňať za pamiatkami, aby ste ich stihli. Väčšina z nich totiž leží sústredene v starom meste, kde sa rozlievajú po jednotlivých uličkách. Ak však chcete z Ľvovu vytlačiť viac, vyberte sa ráno do miestneho skanzenu, ktorý sa rozprestiera pár kilometrov od centra na mieste, kde sa mesta dotýka les. Ranný Ľvov ožíva a mestom sa preháňajú maršrutky, staré, vŕzgajúce električky už opustili nočné depo a na kraji cesty postávajú hlúčiky pracujúcich aj študentov čakajúcich verejnú dopravu. Hŕstka taxikárov hľadá zákazníkov a prvé bábušky už vyšli do ulíc, aby si priamo na nich otvorili svoje skromné „obchodíky“ s prebytkami zo záhrad. Sem tam sú naokolo scény, akoby sa človek po krátkej ľvovskej noci zobudil do doby z pred dvadsiatich rokov, ale prvý pohľad môže klamať.

Skanzen na okraji mesta

Chceme počkať, kým mestom ožije, naplní sa ľuďmi a atmosférou a preto sme vymysleli, že začneme deň na okraji starého mesta, teda tam, kde stúpa zelený pahorok Ševčenskij Háj a kde sa v lese ukrýva unikátny ukrajinský skanzen. Otvára sa ráno už o deviatej, hoci až o desiatej začínajú odomykať jednotlivé stavby a tak si čas krátime zbieraním orechov, malých jabĺčok a čítaním o tomto mieste. Celý skanzen je navrhnutý tak, že v ňom môžete spraviť okruh lesom, aby ste cestou natrafili na tradičnú architektúru. Je tu až 120 stavieb od malých, drevených kostolíkov cez hospodárske budovy, typické domy z rôznych kútov Ukrajiny. Ak niekto neverí na cestovanie v čase, nikdy nebol na podobnom mieste.

Prechádzka drevenou históriou

Medzi prvými, ktoré vám udrú do očí je drevený kostolík sv.Mikuláša s troma vežami. Ešte koncom 18.storočia ho v roku 1795 postavili v dedinke Krijivka a dnes víta návštevníkov priamo tu. Dnu je všetko krásne útle, živé kvety a drevený ikonostás vyplnený maľbami na ktoré dopadá jemné svetlo. Okrem nás tu nie je nik a to celé umocňuje atmosféru. Vyznačená cestička nás vedie ďalej, hlbšie do areálu, kde míňame niekoľko drevených domov. Je zaujímavé sledovať ako veľmi sa od seba môžu líšiť. Na konci vyšliapanej cestičky sa dvíha druhý z kostolov, tento krát sv. Vladimíra a Oľgy z dedinky Kotány. Kým Mikuláša tvorili tri rovnocenné veže, tu všetky pohľady ukradne hlavný kostol s vysokou vežičkou. Interiér je o čosi novší, ale niet sa čomu čudovať, medzi kostolmi leží pár desaťročí. Cestička sa ďalej ponorí do lesa a je to príjemné byť v Ľvove, no kráčať pod korunami stromov, kde sa sem tam objaví niektorý z domov. Po hodinke sme opäť na konci areálu. Tu je otvorených najviac atrakcií, tak nazrieme dnu, pozrieme ako vyzeral interiér typického domu, potúlame si pri ďalšom z kostolov, stretneme stádo husí utekajúcich do jazierka a je čas sa pohnúť ďalej.

Pod katedrálou

Po Ľvove sa najlepšie prepravuje peši, no ak chcete odstrihnúť z mesta väčšiu vzdialenosť, nasadnite na jednu zo starých električiek. Lístky vám predajú priamo dnu a tak netreba nikde nič zháňať. Ocitneme sa v blízkosti Katedrály sv.Juraja naďaleko veľkého zeleného parku Ivana Franka. Neďaleko odtiaľto nájdete aj tradičnú reštauráciu Sedem prasiat s geniálnou ľvovskou kuchyňou. Rokokovo-baroková katedrála z 18.storočia stojí na neveľkom vŕšku, no vďaka nemu dominuje okoliu. Vyzerá akoby bola z Poľska, no práve tu krásne vidno ako sa v Ľvove miešali kultúry a Poľsko vôbec nie je ďaleko. Pred neďaleko Univerzitou je živo. Pekný deň vyhnal von množstvo ľudí a kulisu celej scéne dotvára fasáda Univerzity, ktorá je samo o sebe pamiatkou.

Pýcha celého mesta

Medzi najznámejšie budovy Ľvovu patrí slávna Opera. Jej poloha na prahu starého mesta z nej robí obľúbený cieľ a svojim telom akoby sa nevedela rozhodnúť, či bude patriť do nového alebo spomínaného starého mesta. Je akýmsi predelom, no spoločne s hlavným námestím Rynkom je tu azda z celého Ľvovu najživšie. Možno sa neubránite pocitu, že má v sebe viedenské črty, pretože Viedeň ako metropola 19.storočia miestnu Operu skutočne ovplyvnila. Slávnostne ju otvorili v roku 1900 a tejto udalosti sa zúčastnil snáď každý, kto niečo znamenal a nachádzal sa v jej blízkosti. Aj dnes priťahuje ľudí a je škoda sa okolo nej len tak mihnúť. Sadneme si na trávnik, chvíľku oddychujeme, v neďalekej zmenárni si doplníme zásobu hrivien a ešte ju sledujeme aj z blízkosti od striekajúcej fontány.

Starými uličkami Ľvovu

Staré uličky Ľvovu sú hneď za rohom. Tu odhoďte mapu a túlajte sa mestom. Len tak skutočne spoznáte jeho atmosféru, zákutia, jeho genius loci, ktorý neleží v kuse papiera, ale je vpísaný do ošarpaných či zrekonštruovaných fasád a v príbehoch okolitých domov. Stačí naozaj chvíľka, aby ste prišli na to, že Ľvov je krásnym mestom. Nie je prepchaté turistami ako mnohé západné metropoly a tak ešte neprišiel o svoju dušu. Dláždené uličky nás dovedú k Arménskemu kostolíku, ktorý patrí medzi najkrajšie v starom meste. Ako názov napovie, postavila ho arménska komunita a so svojimi 700 rokmi patrí medzi najstaršie v meste. Krásne je aj jeho okolie. Klenba, fasády pastelových farieb a ak k tomu pripočítame slnko, ktoré sa do uličky snaží vtesnať, tak je to jeden z najkrajších pohľadov. Dnu sa dá dostať z opačnej strany, z ulice, teda ak máte šťastie a kostolík je otvorený.

Rynok

Hlavné námestie Rynok je dušou celého mesta. Zlieva sa do neho niekoľko ulíc, štvrtí a samozrejme aj kroky návštevníkov. Niet divu, že je najväčším turistickým ťahákom Ľvovu. Teraz koncom augusta je tu mimoriadne príjemné. Všade naokolo sa rozostúpili kaviarničky, podniky, všetky svetové strany námestia obsadili fontány so starovekými námetmi a ešte aj na nich sedia ľudia. Má to príťažlivú atmosféru, ktorej sa veľmi ťažko odoláva. Každý dom okolo námestia akoby bol úplný iný. Ono to nie je zdanie, pretože sú naozaj odlišné a každý s vlastným príbehom. Niektoré dnes slúžia ako múzeá, iné dokonca ako hostely priamo v centre diania a iné otvorili svoje brány podnikom. Nešťastný požiar, ktorý Ľvov zachvátil v roku 1527 zo sebou vzal takmer všetky gotické stavby a preto má dnes Rynok výzor baroka a renesancie. Krása sa mu uprieť nedá.

Najkrajšie domy Ľvovu

Medzi najkrajšie domy stojace na námestí Rynok patrí Dom č.6, ktorý ma prezývku Taliansky dvor. Patril mužovi menom Konstantinos Korniaktos z krétskeho Heraklionu, ktorý bol vo svojej dobe, teda na prelome 16.-17.storočia najbohatším mužom Ľvovu. Rôznymi cestičkami sa dokonca po jeho smrti dostal palác až do rúk kráľovi Jánovi III. Sobieskému. Je zaujímavé všímať si aj fasád naokolo, pretože mnohé majú len po tri okná v jednej rade. To ako odpoveď na Magdeburský zákon, ktorý umožňoval mať tri nezdanené okná. Len tí čo si to mohli dovoliť mali okien viac. Taliansky dvor ich má rovno šesť. Dnu je príjemná kaviarnička, no treba k nej prejsť cez malú predajňu suvenírov. Nádvorie je krásne. Dve poschodia, renesančné detaily, stĺpy, oblúky a do toho zopár stoličiek a stolov. Tu by sa čítali historické knihy. Aj vedľajšie domy majú čo povedať. Dom č.4 ma prezývku Čierny zámok kvôli svoju temnejšiemu zafarbeniu. Dom č.14 má v sebe zakliaty kúsok Benátok, pretože ich majiteľ si na fasádu pripevnil erb sv.Marka, no aj tie čo nemajú turistické lákadlá potešia oči.

S chuťou čerešní

Na rohu Rynku, neďaleko hranatej veže ľvovskej Radnice stojí podnik obliehaný ľuďmi. Volá sa Pijana Višňa a na prvý pohľad nám pripomína lisabonské predajne čerešňového likéru Ginjinha. Dá sa tomuto vôbec odolať? Skôr, než by sme hľadali odpovede, vojdeme dnu a o minútku už sedíme vonku so sklenenými pohármi a užívame si chutný likér v srdci mesta. O dve, možno tri ulice vedľa sa ruch hlavného námestia stratí a obklopí nás pokoj menšieho námestia z ktorého rastie barokový Dominikánsky kostol z 18.storočia. On tu stál už pár stoviek rokov predtým, ale niekoľko krát prišiel o život. Ten dnešný už zrejme zapustil korene a nemá v úmysle sa stratiť. Z vonku pôsobí o mnoho staršie, než dnu. Príjemný park naokolo prilákal viacero ľudí. Sedia na lavičkách, počúvajú stromy, oddychujú a život sa tu len tak prevaľuje.

Pod kostolnými vežami

Opačný koniec zeleného parku tiež patrí vysokej kostolnej veži ortodoxného kostola, ktorý často prezývajú Valašský kostol. Ide o jednu z najmarkantnejších stavieb starého mesta a hoci je Ľvov často posiaty barokom, tu ešte badať stopy renesancie. Posledným svätostánkom na našich peších potulkách je už skutočne barokový kostolík sv.Andreja, ktorý leží v komplexe väčšieho kláštora. Dvojica žobrákov kľačí pred vstupom a na všetko sa pozerá svätec z vrcholu morového stĺpu. Stačí pár krokov a Ľvov ukáže kúsok svojich stredovekých hradieb. Medzi najkrajšie miesta patrí Glinianska brána zo 17.storočia. Škoda, že už sú len v menšine a neobtáčajú sa okolo celého starého mesta.

Kto založil Ľvov?

Naše ľvovské potulky sa pomaličky blížia ku koncu. Niekoľko hodín sa rozplynulo v jeho uliciach a tak sa ešte pred večerou zbehneme pozrieť na to ako vyzerá palác rodiny Potockých. Cesta k nemu vedie cez neveľké námestie ozdobené kráľom Danielom na koni, ktorý v 13.storočí založil dnešný Ľvov. Hoci ho založil, no až jeho syn Lev Danylovič sem presunul hlavné mesto a práve po ňom je dnes mesto pomenované. Mám rád tieto malé kúsky historickej mozaiky, ktorú treba po meste hľadať. Potockých palác je akýsi opustený. Je už zatvorený a na prednej fasády svieti výzva na prepustenie Sencova.

Dovidenia Ľvov

Blíži sa večer a tak sa vrátime na Rynok, aby sme sa v okolitých uličkách najedli. Na Teatrálnej ulici objavíme krásny, tradičný podnik a keď si objednáme typické, miestne jedlá, tak len spokojne konštatujeme, že lepšie sme skončiť nemohli. Ľvovské jedlá nemajú chybu a tak si zaslúžia svoj samostatný článok. Perfektne najedení prejdeme na zastávku električky, od bábušky si kúpime veľký pohár čerstvých malín a vezieme sa na železničnú stanicu. Náš vlak smer prímorská Odesa odchádza o hodinku.

PRAKTICKÉ INFORMÁCIE

Vlakom do Ľvovu

Ísť vlakom do Ľvovu je veľmi príjemná záležitosť. Vlaky k tejto časti sveta jednoducho patria a ak to chceš skúsiť, tak takáto možnosť existuje. V Bratislave alebo v Košiciach nasadnete na vlak a je to. Žiadne prestupovanie, zmeny vlaku, nič, čo by pre niekoho mohlo byť komplikované. Lístok Bratislava – Ľvov stojí 34,60 € a za lístok z Košíc do Ľvovu zaplatíte 16,30 €. K tomu si pripočítajte miestenku, ktorá sa pohybuje cca okolo 10 € (z Košíc).
Ak cestujete viacerí, viete využiť City Star zľavy a s každou osobou vaša cena klesá. Viac informácii nájdete priamo na tejto stránke: INFO o VLAKOCH na UKRAJINU

Letecky
Najrýchlejšie sa samozrejme do Ľvovu dostanete letecky a vďaka letom spoločnosti Wizz Air z Bratislavy to už nebude žiaden problém. Prvý let poletí 30.10.2018 a bude sa lietať tri krát týždenne. Výborne si tak môžete spojiť verziu s vlakom a jednosmernou letenkou, alebo si návštevu Ľvovu spojíte s Kyjevom. Ceny leteniek sa objavujú od 30 €, čo je dokonca sem tam ekvivalent vlaku, no zážitok je zážitok. Pozri stránku, aby si zistil aké sú LETENKY smer ĽVOV

Po meste
Taxíky v Ľvove nie sú veľmi drahé a ak musíte rýchlo niekam prísť, je to dobrá voľba, len si treba dať pozor na zapnutý taxameter. Najlepšou verejnou dopravou, ktorú viete ľahko využiť sú električky. Spájajú staré mesto dokonca aj so stanicou, ktorá je o dva či tri kilometre vedľa. Lístky zháňať nemusíte. Stačí si nasadnúť do električky a príde za vami predavač lístkov u ktorého si cestovné kúpite. Lístok na električku stojí 5 UAH (cca 0,15€)

SLEDUJ NÁS AJ NA FB:

E-mailová adresa