01/01/2022

Najlepšie jedlá na našich cestách v roku 2021

Hoci sa rok 2020 dnes označuje ako pandemický, ani rok 2021 nebol iný, hoci sa dalo cestovať viac a svet sa pomaličky, ale isto otváral. Ani my sme nezaháľali a vybrali sme sa do sveta vždy, keď to bolo čo i len trochu možné až sme sa napokon obhliadli za týmto rokom a vidíme, že sme si ho opäť cestovateľsky užili. Na cestách sme v 2021 strávili takmer presne 5 mesiacov a tak je rozhodne na čo spomínať. Čo nás na našom tanieri v tomto roku na cestách najviac zaujalo? Aké jedlá nám najviac chutili? Kde nám chutilo?

Vychutnajte si naše spomienky na tohtoročné cestovanie cez optiku gastronómie. Každý mesiac z nášho cestovania sme vybrali jedno jediné jedlo, ktoré nás v daný mesiac najviac zaujalo. Dnes sú to krásne spomienky, no pre vás to môže byť zaujímavá inšpirácia. Pripravení? Ideme na to!

Január: Kandu Kukulhu / Maldivy

Náš január bol hneď v prvý deň v roku mimoriadne zaujímavý, pretože sme sa zobudili na Maldivách na malom ostrovčeku Lankanfinolhu. Prvý týždeň v roku sme tak strávili v Indickom oceáne ochutnávajúc perly maldivskej kuchyne, na pláži či krásnym oddychom na exotickom mieste. Spomedzi všetkých maldivských jedál s ktorými sme sa stretli nás najviac zaujalo jedlo so zvláštnym názvom Kandu Kukulhu. V preklade z lokálneho jazyka ide o „morské kura“, no rozhodne v ňom kura nehľadajte. Kandu Kukulhu sa pripravuje tak, že sa vezmú kúsky tuniaka, tie sa natrú kari pastou a následne sa tuniak zvinie do rolky, ktorá sa previaže tenučkým pásikom z listu. Až potom sa ide tuniak pripraviť v kari omáčke v ktorej hrajú dôležitú rolu koreniny, kardamón, škorica, čierne korenie, zázvor, sušené čili alebo kari lístky. Jedlo zjemní kokosové mlieko a celé si ho vychutnáte s ryžou alebo plackami Roshi. Táto chuť Maldív ešte dlho rezonovala.

Február: Foul a Mezze / Alexandria, Egypt

Koncom februára sme sa vybrali do Egypta, kde sme trávili čas aj minulý rok. Egypt bol otvorenou destináciou, všetko v ňom fungovalo a tak sme ho opäť ochutnávali. Medzi jedlá, ktoré nás najviac očarili boli typické egyptské jedlá, ktoré by sme mohli jedným slovíčkom opísať ako mezze. Tie najlepšie sme ochutnali v Alexandrii v podniku Mohamed Ahmed z roku 1957, ktorý patrí k ikonám Alexandrie. Objednali sme si Foul Tahini, teda bôbovú kašu so sezamovou omáčkou tahini, dali sme si aj typický alexandrijský Foul Eskandarian, kde sme mali okrem foulu a tahini vo foule aj zeleninu. Nemohli sme odolať baklažánovému Baba Ganúš, skúsili sme kašu Bosara (chutí ako fava, no nájdete tam rozdiely). Ďalší tanierik patril Shakshouke, ktorá tu vyzerá ako naše lečo a napokon sme si vzali aj malý, zeleninový šalát, nakladanú zeleninu, porciu Tamiye (egyptský falafel) a samozrejme aj čerstvé chlebové placky. Krásne zaprataný stôl vyzerá skvelo, no napokon príde otázka ako to celé zjeme. Kúsok egyptského raja.

PREČÍTAJTE SI: AKO CHUTÍ EGYPT a ČO OCHUTNAŤ v KRAJINE FARAÓNOV?

Marec: Kamonia a Saniyet Kofta / Luxor, Egypt

Egypt nás tento rok celkom uchvátil a napokon sme tu aj s marcovou, májovou a jesennou návštevou dokopy strávili celé dva mesiace. Niet divu, že sme za ten čas ochutnali kopec skvelého jedla. Ďalší zárez na gastronomickej pažbe Egypta sa stali zaujímavé, typické jedlá, ktoré sme dosiaľ nemali šancu ochutnať. Medzi ne patrili Khodar Mahshi, kúsky zeleniny plnené ryžou, ale aj Kamonia, perfektne pripravené teľacie mäso v omáčke s rajčinami a kumínom. Milujeme mleté mäso a tak sme neodolali ani Saniyet Kofta z jahňaciny. Túto hostinu sme si namiešali v perfektnom podniku menom Sofra v Luxore. Je tak výborný, že aj keby nemal Luxor žiadne egyptské chrámy či pamiatky, tak by sa kvôli nemu oplatilo zastaviť v tomto meste.

Apríl: Pho Bo a Bun Bo Nam Bo / Bratislava, Slovensko

Apríl bol u nás zvláštny. Niesol sa v znamení lockdownu a tak sme po Maldivách a Egypte ostali doma, užívali si domáce varenie, čítali sme si knihy a ochutnávali sme jedlá z viacerých podnikov, ktoré sme pre cestovanie zanedbávali. Medzi tie, ktoré u nás najviac v apríli zarezonovali bol podnik Pho s perfektnou vietnamskou kuchyňou. Vietnam milujeme, už ani nevieme opísať ako veľmi nám chýba, no máme šťastie, že vietnamské jedlá robia v Bratislave viac než perfektné. Vždy keď dostaneme chuť na skvelé jedlo, môžeme si už dnes vyberať. Apríl nám do cesty prihral dokonalé Pho Bo, fantastické jarné rolky a obľúbené Bun Bo Nam Bo. Kto by tomu odolal, však?

PREČÍTAJTE SI: AKO CHUTÍ VIETNAMSKÝ HANOJ?

Máj: Maklouba / Jordánsko

Keď to už vyzeralo, že lockdown sa v máji skončí, prišiel bizarný zákaz cestovania, ktorý všetkých naokolo prekvapil. V tom čase sme sa však ocitli v Jordánsku na našej ďalej návšteve. Bolo to zaujímavé byť v krajine, ktorú sme videli predtým už veľa krát, no nikdy nie tak ako tomu bolo tento rok. Prázdna Petra, Jerash, jediný džíp na Wadi Rum, nikde nikoho a ak sme niekoho stretli, bolo to len pár ľudí. Unikátne, no zvláštne. Bolo by hriechom neochutnávať a najlepším tohtoročným jedlom Jordánska sa stala perfektne pripravená Maklouba. Pripravuje sa niekoľko hodín, kedy sa dusí zelenina a mäso spoločne s ryžou, ktorú podfarbia orientálne koreniny. Jedlo sa servíruje tak, že sa vezme obrovský hrniec v ktorom sa pripravovalo a to sa prehodí na tanier, kde sa všetko pomieša. Zážitkom nie je len jedlo, ale aj servírovanie.

PREČÍTAJTE SI: ČO OCHUTNAŤ NA CESTÁCH JORDÁNSKOM?

Jún: Cağ Kebab / Istanbul , Turecko

Turecko sme si vychutnali po prvý krát od vypuknutia pandémie až v júni 2021. Istanbul nám už tak chýbal, že to proste tento rok bez neho jednoducho nešlo. Ako vybrať len jedno jediné fantastické jedlo tejto unikátnej krajiny? Dá sa to vôbec? Aj my sme zvažovali či sem dáme opäť Iskender Kebab, fantastický Adana Kebab aký sme ochutnali v Antalyii, krevety z Fethiye, ale napokon sme si povedali, že nás najviac zaujal Cağ Kebab z malého istanbulského podniku. Je to netradičný druh kebabu, pretože sa mäso neotáča na ihle zvisle, ale vodorovne. Takto sa má lepšie upiecť a má lepšie nasiaknuť šťavou. Kuchár z neho následne odrezáva jemné, tenučké plátky a tie dostanete s tenučkou chlebovou plackou a zeleninou. Na tento kebab sme sa chystali niekoľko krát, ale buď bolo zatvorené alebo tu čakalo priveľa ľudí. Tento rok nám to však krásne vyšlo a Turecko nás opäť nadchlo. Tak, že sme sa do neho ešte v septembri vrátili.

PREČÍTAJTE SI: AKÝ STREETFOOD SI VYCHUTNAŤ v ISTANBULE?

Júl: Gnocchi / San Martino in Passiria, Taliansko

Prišlo leto a tak sme vyrazili na sever Talianska. Peťa túžila vidieť na vlastné oči Dolomiti a tak bolo rozhodnuté. Týždeň v mestečkách, dedinkách pod krásnymi horami, prechádzky pri jazerách či pod Tromi zubami. Napokon sme si povedali, že je škoda vrátiť sa nazad domov a tak sme si ešte išli vychutnať Lago di Garda, Veronu či Benátky a naordinovali sme si týždeň vo Vicenze, odkiaľ sme pracovali. Najlepším talianskym jedlom, ktoré nám táto cesta prihrala do cesty boli famózne Gnocchi pripravené s kúskami baklažánov, píniovými orieškami a jemnou omáčkou s nastrúhaným parmezánom. Tento skvost sme objavili v mestečku San Martino in Passiria na ceste z Merana do Vipitena. Robili tam aj fantastickú pizzu, ale tieto cestoviny, tie boli akoby z iného sveta!

August: Njeguški Steak / Kotor, Čierna Hora

August sa u nás niesol v znamení veľkej balkánskej cesty, kedy sme sa cez Kosovo a Severné Macedónsko dostali do Albánska a odtiaľ do Čiernej Hory, aby sme ju skončili v Bosne. Balkán má svoj gastronomický potenciál, no jedlom, ktoré nám najviac ostalo v hlave sa stal legendárny Njeguški Steak, ktorý je jedným z typických a tradičných jedál Čiernej Hory. Vychutnali sme si ho počas prechádzky historickým Kotorom. Njeguški Steak sa podobá na Cordon Bleu, pretože aj on je plnený, no jeho pointou sú lokálne suroviny a teda vám ho naplnia miestnym njegušským pršutom aj domácim syrom. Aby bola táto kalorická bomba dokonalá, druhú vrstvu syru dostanete aj na vrch samotného rezňa. Jedna z legiend hovorí, že za toto jedlo dostal osobný kuchár Tita zlatú medailu a po ochutnaní by sme mu ju pokojne udelili aj my.

September: Plov / Tadžikistan

To, že milujeme krajiny Hodvábnej cesty a Strednú Áziu o nás vedia mnohí. V septembri sme si splnili ďalší z plejády stredoázijských snov a vybrali sme sa zdolať legendárnu cestu Pamír Highway. V Tadžikistane sme strávili takmer dva týždne. Najprv trekovanie vo Fanských horách a potom priesmyky, rozbité cesty, malé dedinky a unikátne pamiatky Pamíru. Tento región sveta nie je známy pre svoju gastronómiu, ale ľudia tu jedia a tak sme jedli s nimi. Najlepším jedlom celého výletu sa stal ikonický Plov, jedno z národných jedál krajiny. Tadžický plov je jednoduchý. Okrem ryže ho ozdobia dusenou mrkvou, ktorá tu môže mať červený, resp. oranžový, ale aj žltý nádych. Napokon sa s plovom premieša aj mäso, často jahňacie, baranie, ale nájdete aj hovädzie. Plov je pomerne mastný a tak si ho dávame s chlebom a zapíjame si ho zeleným čajom, ktorý máme najradšej z misiek. Pre nás je Plov tak výrazným symbolom Hodvábnej cesty a Strednej Ázie, že máme k tomuto jedlu veľmi vrelý vzťah a nikdy si ho nenecháme na ceste stredoázijskými krajinami utiecť.

Október: Shivit Oshi / Chiva, Uzbekistan

Po návrate z Tadžikistanu sme sa doma dlho neohriali a opäť križujeme príbehy Hodvábnej cesty. Kedysi sme zvykli prechádzať viacero krajín naraz, no dnes kvôli obmedzeniam sú hranice medzi nimi často zatvorené a je to ešte stále komplikované. Uzbekistan sme navštívili veľa krát, ale táto cesta mala špeciálnu príchuť a tou bolo Aralské jazero a teda ďalší splnený sen. Pamír a Aralské jazero patrili medzi dve posledné „veľké oblasti“, ktoré nám v regióne chýbali. Cestou z Aralského jazera sme sa zastavili aj v Chive a tak sa najlepším jedlom tejto cesty stalo typické, tradičné a lokálne jedlo zvané Shivit Oshi (niekedy aj Shiviit Oshi). Je to miestna špecialita, ktorú nájdete len v Chive na mnohých miestach a ak sa tu ocitnete, toto je jednoducho jedlo, ktorú musíte ochutnať. Shivit Oshi zaujme svojou farebnou kombináciou a teda prvé čo vám udrie do očí je prenikavo zelená farba rezancov, ktoré tvoria základ tohto jedla. Domáce rezance sa pripravujú tak, že sa do nich dáva drvený kôpor a práve vďaka nemu získajú neskutočný odtieň. Keď sú rezance hotové, dostanete na ne alebo vedľa nich zmes duseného mäsa, zemiakov či zeleniny a k jedlu sa podáva aj čerstvá smotana. Toto jedlá vás zaručene nadchne, tak ako nás!

PREČÍTAJTE SI: AKO CHUTÍ UZBEKISTAN?

November: Ravioli / Toskánsko, Taliansko

Hoci sme už Taliansko objavovali počas leta, táto krajina je našou najobľúbenejšou európskou destináciou a keď sa naskytla možnosť vybrať sa sem znovu, no na jeseň, neváhali sme. V tento mesiac naše kroky smerovali do obľúbeného Toskánska, kde sme pochodili menej známe mestečká. Tie svojou krásou nikdy nesklamú a niekedy zatienia aj tie najznámejšie miesta. Talianska kuchyňa je našou Achilovou pätou. Nikdy nás neprestane fascinovať to, koľko gastronomických pokladov sa ukrýva aj v tom najmenšom talianskom mestečku. Boli roky, keď nášmu jedálničku v Taliansku dominovala pizza a hoci aj dnes dokáže zamiešať karty, často sa nám podaria ochutnať aj mnohé cestovinové špeciality. Tento krát naša voľba najlepšieho jedla padla na Ravioli plnené hubami, ktorých chuť zvýraznilo roztopené maslo s vetvičkami tymianu. Napokon sa na ravioli hodili ešte maličké kúsky opečenej salámy zvanej Pitina. Má zmysel písať, že sme lietali v gastronomickom nebi?

December: Nyama Choma / Mombasa, Keňa

Na december sme sa tento rok veľmi tešili. Dlho sme si mysleli, že naše cesty povedú do Tanzánie či na Zanzibar. Akosi nás tento nápad opustil a tak sme prebookovali letenky do Kene a vyrazili objavovať krajinu, kde sme dovtedy nikdy neboli. Do Kene sme sa vybrali bez očakávaní a odchádzali sme totálne nadšení. Krásnu krajinu nám osud prihral do cesty. Dokonalé safari, stovky zvierat, chaotická Mombasa, pohľad na Kilimandžáro, biela Diani Beach a podniky Nairobi. Nesmierne sa nám tu páčilo a očarila nás aj kuchyňa. Ktoré jedlo nám najviac chutilo? Ľahká odpoveď! Nyama Choma. V preklade zo svahilčiny znie jeho názov obyčajne, iba „grilované mäso“, no skrýva v sebe jednoduchosť v ktorej sa ukrýva chuť. Ukázali sme aké mäso chceme ugrilovať, sadli sme si s výhľadom na oceán a onedlho sme sa ponorili do fantasticky grilovaného jedla. Ako to môže tak perfektne chutiť? K jedlu ešte fľaška oroseného piva Tusker a dokonalosť je na svete.