Neapol. Ako chutí streetfood pod Vezuvom?

Taliansky Neapol je miestom mnohých vášní. Pre niekoho krásne miesto s patinou a dušou, pre iného škaredé smetisko postriekané grafitmi. My máme Neapol veľmi radi pre jeho atmosféru, pre jeho históriu, ale aj pre vynikajúce jedlo, ktoré tu objavíte. Veď práve odtiaľto pochádza slávna Pizza Margherita, ktorá dobyla svet, no nie je jedinou pochúťkou na ktorú natrafíte v neapolských uliciach.

Neapol je domovom pizze, podľa mnohých (aj nás) najlepšej pizze na svete a keď ju v tomto meste začnete ochutnávať, prídete na to, že na tom niečo bude. Pizza je tu takmer všade, ale ani ona nie je jediným jedlom, ktoré tu budete ochutnávať. Neapol je známy podobne ako Palermo alebo Catania svojim streetfoodom a preto sme sa pozreli trochu viac práve na ten. Samozrejme neapolská kuchyňa je mimoriadne bohatá a nájdete v nej takmer všetko od cestovín, rýb, darov mora cez mäsové guľôčky v ragú, ale tento článok bude skôr o jednoduchších a pouličných jedlách či sladkostiach na ktoré v Neapole natrafíte. Ani my sme neochutnali všetko a vždy si hovoríme, že to preto, aby sme sa mohli vrátiť a hľadať ďalšie a ďalšie gastronomické zážitky. Vyberte sa s nami na prechádzku Neapolom za zaujímavými jedlami a inšpirujte sa na vlastné chutné spoznávanie!

PIZZA MARGHERITA

Na čo si prvé spomeniete, keď započujete meno Neapol? Bude to Vezuv? Mafia? Pizza? U nás je to jednoznačne Pizza, no nie hocijaká, ale Pizza Margherita, symbol tohto zaujímavého juhotalianskeho mesta. Pizza Margherita je najznámejším jedlom na aké tu natrafíte a je to jedlo, ktoré už dávno presiahlo hranice mesta aj krajiny. Už len tu je jasné, že vám bude Neapol chutiť!

Pizza Margherita je zahalené legendami o jej vzniku a tá najznámejšia hovorí príbeh z roku 1889, kedy sa mal Raffaele Esposito z pizzerie Brandi pohrať s jednoduchými ingredienciami a vytvoriť ju. Má bielu (mozzarella), červenú (rajčiny) a zelenú (bazalka) farbu, ktoré reprezentujú taliansku trikolóru. Pizzu mal vytvoriť na počesť talianskej kráľovnej Margherity Savojskej, manželke kráľa Umberta I. Pred rokmi sa však dokonca objavili správy, že by mohlo ísť skutočne len o legendu, pretože podľa bádateľov sa pizza s podobnými ingredienciami už v Neapole objavovala aj pred desaťročiami v priebehu 19.storočia. Áno, v tom čase sa nevolala Margherita a pomenovať ju tak naozaj mohol pizzaiolo Esposito na počesť kráľovnej. Správy o pizzi s rajčinami, bazalkou či mozzarellou sa objavujú aj v roku 1830, teda takmer 60 rokov pred kráľovskou návštevou. Veľa krát sme sa na cestách stretli s legendami, ktoré napokon prebijú realitu a Pizza Margherita môže byť ďalšou z nich. Jedno sa však musí uznať a teda po roku 1889 začala jej popularita skutočne rásť a dostala sa medzi široké masy.

Pizza Margherita sa často považuje za veľmi jednoduchú pizzu so skutočne bežnými ingredienciami a tak po nej mnohí nesiahnu, no tu v Neapole je to opak. Tu si Margheritu vychutnajte pokojne aj niekoľko krát, pretože ako sme už mnoho krát písali, práve v tej jednoduchosti je krása a v tomto prípade aj chuť. Zabudnite na to, čo sa u nás predáva v pizzeriách pod týmto názvom, pretože to je často iná pizza, totálne iná. Na pravú Margheritu potrebujete rajčiny San Marzano, mozzarellu (tradične je to fior di latte z kravského mlieka), čerstvú bazalku, soľ a extra-virgin olivový olej. Nič viac, nič menej.

Kde ju ochutnať?

Vyberte si jednu z troch pizzerii: Sorbillo, Da Michele alebo Brandi

Pizzeria Brandi: Nachádza sa v starom meste, neďaleko známeho námestia Piazza del Plebiscito. Nájdete ju na ulici Salita S.Anna di Palazzo v úzkej, malebnej uličke. Prezradí ju tabuľa s rokom 1780, kedy bola otvorená. Slávu však získala až o storočie neskôr a dnes patrí k ikonickým miestam Neapola. Ak chcete ísť na večeru, tak ju otvárajú až o 18:30 a dnes tu nebudú čakať ani davy ako tomu bolo kedysi. Jedna stojí 6,50 €, čo je príjemné prekvapenie, pretože na takomto mieste by človek pokojne čakal a prijal aj vyššiu sumu. Pizza je perfektná. Tenučká, mieša sa v nej chuť mozzarelly aj rajčín. Je to zážitok, ktorý by ste si nemali v Neapole nechať ujsť! Má to len jeden háčik, po návrate domov vám už v našich pizzeriách (sú aj výnimky) pizza nebude chutiť.

Gino e Toto Sorbillo: V Neapole pre nás neexistuje miesto, kde robia lepšiu pizzu! Pre nás ja pizza u Sorbilla absolútnym vrcholom pizza umenia. Nájdete ju na známej ulici Via Tribunali 32. Ak máte v Neapole málo času len na jedno jediné miesto, spravte všetko pre to, aby ste sa najedli na tomto mieste. Táto pizzeria nie je obyčajná ani svojim príbehom, pretože už od roku 1935 sa rodina Sorbillo venuje pizzi a vychovala nejedného šikovného pizzaiola. Dokonca sa vyšvihla medzi neapolskú špičku. Pizzeria vôbec nie je veľká, ešte pred rokom pred ňou stávali davy a teraz keď sme prišli sme sa nahlásili pred dvermi a po 5-tich minútach nás volajú dnu, pretože sa už uvoľnil stôl. Pri odchode už čakalo vonku viac ľudí, ale davy ako kedysi to už neboli. Turistov je v Neapole stále málo. Pizza, ktorú robia tu je dokonalá. Jedálny lístok je jemne chaotický, pretože suroviny nie sú rozpísané len na rajčiny či mozarellu, ale môžete si prečítať takmer presne odkiaľ daná surovina je a podobne. U Sorbilla majú radi koncept slow food a lokálne suroviny. Od roku 2019 sa dokonca Sorbillo nachádza aj v Micheline, nie nie, nemá hviezdičku, ale dostal príbor s tanierom a zápis do lukratívneho guida. To znamená, že tu nájdete jedlo skvelej kvality. Aj keby ten zápis v Micheline nebol, aj vtedy by sa oplatilo ísť sem. Za pizzu zaplatíte cca 5-10 € podľa toho akú si vyberiete, ale vybrať zle sa nedá.

Da Michele: Trojicu geniálnych pizzerií uzatvára stará pizzeria Da Michele, ktorá patrí podobne ako Brandi či Sorbillo medzi najslávnejšie miesta v Neapole. Sú verní tradičnej, neapolskej pizzi a venujú sa len tej. Na ochutnávku si tu viete dať len Pizza Margherita alebo Pizza Marinara. Pizzu robia už od roku 1870 a nájdete ju na ulici Via Cesare Sersale 1/7. Podobne ako Sorbillo, aj Da Michele sa dostala do michelinského sprievodcu (v 2020) ako podnik, kde sa rozhodne treba zastaviť.

PIZZA MARINARA (PIZZA PORTAFOGLIO)

Pizza Margherita je síce jednotkou na neapolskej scéne, ale za zmienku stojí aj možno menej známa Pizza Marinara. Aj ona sa totiž mala zrodiť priamo tu v meste pod Vezuvom. Hoci by vám jej názov „marinara“ mohol evokovať niečo morské, pravda je niekde inde. Pizza Marinara je ešte jednoduchšia než samotná Margherita (a to je už čo povedať!), pretože na jej prípravu sa použije len cesto, rajčiny, olivový olej, oregano a cesnak. Niekde môžete dostať aj čerstvú bazalku, ale nie je to podmienkou. Svoje „morské“ meno dostala vďaka tomu, že keď sa rybári vracali z mora s úlovkami, Pizza Marinara patrila medzi najbežnejšie a najčastejšie jedlá, ktoré doma jedli.

Podľa príbehu mala Pizza Marinara vzniknúť už v roku 1734 a za jej vznikom stála pizzeria Port´Alba, ktorá by mala byť najstaršou pizzeriou na svete, ale či to skutočne tak bolo je zahalené rúškom historického tajomstva. Nech je ako chce, svet dostal svoju Marinaru a dnes si ju v Neapole viete vychutnať!

Ak si ju objednáte v stánku len do ruky ako streetfood, poskladajú vám ju tak, aby ste ju mohli jesť a eliminovať pritom to, že na vás stečie rajčinová omáčka. Takto poskladaná pizza sa volá bežne „Pizza Portafoglio“, teda „pizzová peňaženka“. Skúste to aspoň raz.

PIZZA FRITTA

Kráľovná neapolského streetfoodu? Je ním pizza, ale nie Margherita, ale Pizza Fritta, teda fritovaná pizza. Neapolčania milujú vyprážané jedlá, miestami máte pocit, že by do vriaceho oleja hodili čokoľvek, len aby sa to vypražilo a mohli to zjesť. Neapolčania sa riadia výrokom: Fritto é buono tutto, anche l’aria“, teda „Všetko vysmážané je dobré, dokonca aj vzduch“. Pizza Fritta patrí medzi najdokonalejšie príklady tejto neapolskej pasie.

Pizza Fritta dnes patrí k TOP streetfoodom Neapolu, ale vznikla z núdze a začala sa objavovať po 2.svetovej vojne, kedy zavládla v Neapole veľká chudoba. Ľudia si nemohli dovoliť postaviť pec na pizzu, kupovať drevo, aby ním v peci kúrili a tak vymysleli niečo, čím by prekabátili hlad za pizzou. Pizza Fritta sa ukázala ako lacná alternatíva jedla a preto sa jej začalo hovoriť „ľudová pizza“. Stačilo vziať cesto, naplniť ho ricottou a oškvarkami (najlacnejšia verzia), ponoriť do vriaceho oleja a pochúťka bola na svete. Dnes ju nájdete aj s inými plnkami, no ak budete mať chuť skúste aj túto najtradičnejšiu, bude vám určite chutiť! Pizza Fritta sa začala predávať na ulici, aby si domácnosť zarobila zopár lír navyše a prežili ťažké časy. Dokonca sa dočítate aj to, že pizza sa predávala na dlh a niekedy ju volali „Pizza a otto“, teda zaplatiť za ňu ste mohli osem dní od momentu, kedy ste ju zjedli!

Kde ju ochutnať?

Pizzu nájdete na mnohých miestach starého mesta, no ak ju chcete skutočne perfektnú, navštívte malý podnik Antica Pizza Fritta da Zia Esterina Sorbillo na konci ulici Via Toledo, kde začína námestie Piazza Trieste e Trento. Je to maličký podnik, dnu si len vypýtate pizzu, vonku sú tri stoly, ale pokojne si ju vezmite so sebou a sadnite si niekam na schody a vychutnajte si ju. Zaplatíte za ňu 3,50 € a na výber máte Pizzu Frittu so šunkou, salámou alebo Cicoli, teda tradičnú. Nebojte sa, že je mastná, trochu bude pripomínať langoš, ale chuťovo je dokonalá!

O´CUZZETIELLO

O´Cuzzetiello patrí medzi najtypickejší streetfood Neapola. Neapol miluje svoje mäsové guľôčky v rajčinovej omáčke alebo omáčke ragú a presne o tom je tento streetfood! Neapol by bez ragú a mäsových guľôčok zrejme neprežil a keď si objednáte O´Cuzzetiello, tak ich nedostanete na tanier, ale priamo do čerstvého pečiva, ktoré môže byť tradične chlieb alebo pečivo pripomínajúce bagetu (no nie je to bageta!). Vydlabe sa vnútro a do neho sa dajú mäsové guľôčky, zaleje sa to fantastickým ragú a aby toho nebolo málo, tak na vrchu pristane aj typická baklažánová parmigiana, teda baklažán zapečený s rajčinovou omáčkou a syrom (parmezánom a mozzarelou). Viete si predstaviť tu fantastickú chuť?

Kde ochutnať?

My sme si naše O´Cuzzetiello vychutnali v Španielskej štvrti v jej večerných uličkách, kde sme natrafili na podnik Mammilu, známy práve týmto skvelým jedlom. Všetko tu pripravujú poctivo, naberajú z veľkých hrncov pri ktorých cítite, že ide o domáce jedlo. Podnik nájdete na ulici Vico Tofa 3 a za porciu O´Cuzzetiello zaplatíte 6 €.

CUOPPO

Najcharakteristickejším streetfoodom Neapola nie je pizza a jej variácie ako by sa mohlo zdať, ale tzv. Cuoppo. Ide o rôzne fritované chuťovky a môžu byť úplne bez mäsa, s mäsom, rybami alebo darmi mora. Skrátka, vezmite čokoľvek, ukryte to do cesta, vhoďte fritovať a Cuoppo je na svete. Cuoppo vzniklo ako najchudobnejšia alternatíva neapolského streetfoodu, aby sa na ulici mohli najesť aj tí, ktorí nemali na pizzu, hoci už tá sama o sebe nebola veľmi drahá. Najjednoduchšie kúsky predstavujú rôzne guľôčky z cesta bez náplne, iné sú zase kúsky mozzarelly, cukety, arancini s ryžou, ale môže to byť takmer skutočne čokoľvek.

Kde ochutnať?

Cuoppo nájdete roztrúsené po celom Neapole a miestni ho jedia na kilá. Tie najlacnejšie verzie v bočných uličkách Španielskej štvrte stoja 1 euro a dostanete za ne 6 rozličných kúskov. Inde zaplatíte za veľké porcie 3-5 euro. Zabalia vám ich do papierového kornútku a môžete ich jesť na ulici alebo si s nimi niekam sadnúť. Výbornými miestami je Passione di Sofi (viacero pobočiek v meste) alebo potom kultové Fiorenzano, priamo na trhovisku Mercato di Pignasecca.

ARANCINI NAPOLETANI

Arancini sa nám najčastejšie spájajú so Sicíliou, ale svoje miesto majú aj tu v Neapole. Arancini predstavujú vysmážanú „ryžovú guľu“ (hoci môže maž aj zašpicatený, kónický tvar) v ktorej objavíte plnku. Najtypickejšou je „ragú“, teda mleté mäso, často kúsky zeleniny a syr. V Neapole sme ochutnávali aj Arancini, ktoré nemalo v sebe ragú, iba ryžu, kúsky mäsa či hrášok. Je trochu suchšia ako verzia s ragú, ale za ochutnávku to určite stojí. Za jedno Arancini niekde na ulici v stánku zaplatíte okolo 2 – 2,50 €.

TARALLI

Zaujímavým streetfoodom v neapolských uliciach je aj Taralli, ktoré sme dosiaľ poznali len z Apúlie. Na prvý pohľad pripomínajú venček, no nie je sladký, ale na jeho výrobu sa používa olivový olej, múka, soľ, korenie či iné drobnosti medzi ktorými môžu byť aj bylinky alebo kúsky mandlí. V Neapole nájdete najčastejšie Taralli práve s mandľami. Aj Taralli, podobne ako pizza či cuoppo sa pôvodne pripravovali pre chudobných obyvateľov Neapolu a až neskôr prišli na to, že by mohli chutiť aj bohatším a získali na popularite. Taralli môžete jesť iba ako snack, ale zaujímavo chutia aj ak si ich budete namáčať do vína.

Kde ochutnať?

Skúste si dať Taralli priamo na trhovisku Mercato di Pignasecca, kde ich nájdete na mnohých miestach, čerstvo spravené, vystavené pred obchodíkmi alebo si zájdite do podniku Tarallificio Leopoldo, ktorý sa im venuje už od roku 1940.

CASATIELLO NAPOLETANO

V Neapole si pri potulkách mestom všimnete vo výklade obchodov s jedlom alebo streetfoodom aj zaujímavý, „plnený chlieb“. Casatiello Napoletano je typickým pokrmom na Veľkú noc, ale dnes ho viete nájsť aj mimo veľkonočných sviatkov. Neapolčania ho poznajú už od 17.storočia a svoje miesto tu má dodnes. Hlavnými ingredienciami je soľ, čierne korenie, bravčový tuk (alebo sadlo), vajcia na tvrdo, rôzne druhy salám či mäsa a samozrejme syr. Týmto všetkým sa naplní cesto, nechá zapiecť a následne sa krája ako krajec plneného chleba.

SFOGLIATELLE

Neapol je na svoju gastronomickú scénu právom hrdý a medzi svoj obľúbený streetfood zaraďuje aj rôzne sladké chuťovky. Ako by sme ich mohli obísť? V meste nájdete viacero malých pekárničiek či kaviarničiek, kde dostanete všetko čerstvé. Stačí sa riadiť domácimi a ak si oni doprajú svoje ranné sfogliatelle nejakom mieste, spravte tak aj vy. Sfogliatelle tvoria chrbtovú kosť neapolských sladkých koláčikov. Nájdete ich tu perfektne čerstvé a väčšinou sa vyskytujú v dvoch hlavných obmenách a to Sfogliatella Riccia a Sfogliatella Frolla. Čím dlhšie v Neapole ste, tým viac obmien si všimnete a medzi tie moderné patria aj s rôznymi plnkami či plnené ako sendviče. Sfogliatella Riccia je tzv. „kučeravá“, pretože nemá hladký tvar, ale jej tenučká krusta je akoby naskladaná na sebe, čím získa svoj tradičný výzor. Je to pracnejšie, ale dokonalé. Frolla zase pripomína klasickú žemľu a teda jednoduchšiu verziu. Medzi najbežnejšiu plnku patrí ricotta či sladký krém. Vynikajúce ranné pečivo k voňavému capuccinu alebo k silnej, neapolskej káve caffe napoletano.

Kde ochutnať?

Vynikajúcou a tradičnou pekárničkou, kde by mali robiť vynikajúce Sfogliatelle je Pintauro na ulici Via Toledo. V septembri 2020 bola však zatvorená. Výborné Sfogliatelle nájdete aj v podniku La Sfogliatella Mary, ktorý leží priamo na začiatku vstupu v Galérii Umberto (vstup z Via Toledo).

GRAFFA

Graffa je „obyčajná“ šiška, ktorá v Neapole zapustila korene. „Graffa napoletana“ sa tu objavila niekedy v 18.storočí a za jej príchodom je Rakúsko. Domácim sa natoľko zapáčila, že ich začali vyrábať u seba doma a dnes patrí Graffa medzi najtradičnejšie pečivo sladkého Neapolu. Najviac sa ich zje v období karnevalu, ale dopriať si ju môžete kedykoľvek. Tie tradičnejšie sú okrúhle aké poznáme u nás, ale nájdete ich aj v mnohých obmenách.

BABA NAPOLETANO

Baba, niekedy aj Baba al Rum dotvára svätú trojicu neapolských streetfood sladkostí. Všimnete si ho hneď ako sa prejdete ulicami, pretože sa z výkladov kaviarní či cukrární na vás budú pozerať väčšie či menšie koláčiky v tvare hríbu. Presne to je Baba. Pripomína jemnú bábovku, ktorá môže aj nemusí byť plnená, no základom je, že sa namočí do alkoholu, najčastejšie práve do rumu. Tým sa z nej stane chutná „špongia“, ktorej sa nebudete vedieť prejesť. Pôvod Baby by sme mohli hľadať niekde v oblasti Poľska alebo Ukrajiny, no spopularizovali ju Francúzi vďaka poľskému kráľovi Stanislavovi I. v 18.storočí. Tu sa nám legendy jemne rozchádzajú, pretože podľa niektorých si mal kúsky suchého koláča namočiť do alkoholu, aby ho zjemnil a mohol zjesť, iné legendy hovoria o tom, že dostal vyschnutý dezert, nahnevaný ho mal hodiť na stôl, kde sa rozlial alkohol a keď si do neho dezert namočil, zistil, že je to výborné. Tak či onak, pointou Baby je práve sladkosť, ktorá sa jemne poleje alkoholom a ide sa na to.

Kde ochutnať?

Babu sme ochutnávali najmä v La Sfogliatella Mary v Galérii Umberto (ako spomíname vyššie aj pri Sfogliatelle) a boli tu tak dobré, že sme sa k nim opäť vrátili.

CANNOLI

Aj Cannoli podobne ako Arancini sa nám viac spájajú so Sicíliou, než s Kampániou, no sladký dezert zapustil korene aj tu v Neapoli a tak je na mieste ho spomenúť.  Cannoli vyzerá ako trubička a je naplnená lahodným syrom ricotta. Konce sa ozdobia buď kandizovaným ovocím alebo tradične pistáciami. Ricotta by sa mala pripraviť z ovčieho a nie kravského mlieka a pravé cannoli nie je dokonca ani pre vegetariánov, pretože obsahuje stopy zvieracieho tuku. Niekde to už vynechávajú, ale originál je originál. Cannoli nájdete na mnohých miestach v Neapole a ak ho uvidíte, skúste si ho aspoň raz dopriať. Uvidíte, že vám zachutí.

Tak čo, vybrali ste si niečo, čo by ste radi ochutnali? Neapol nie je ďaleko a verte, že si toto miesto rozhodne užijete nielen po gastronomickej stránke!

ZAUJAL VÁS CHUTNÝ NEAPOL? OCHUTNAJTE AJ SICÍLIU

SLEDUJ NÁS AJ NA FB:

E-mailová adresa