Pompeje. Výlet z Neapola do rímskeho staroveku

Písal sa rok 79 a vtedajšiemu svetu vládol cisár Titus. Začiatkom augusta uličkami Pompejí prúdil život. Na rímskom Fóre sa prechádzali obyvatelia mesta v snehobielych tógach a dohadovali obchody, obdivovali sochy cisárov, bohov a krásu vtedajších chrámov. Za Fórom si išli oddýchnuť do verejných kúpeľov, aby následne nakúpili na trhu a vrátili sa do svojich príbytkov. Roľníci obrábali úrodné kampánske polia plné olivovníkov, rybári sa vydávali na more pre bohaté úlovky a majetnejší Rimania si užívali luxus svojich víl.

Skaza mesta

Ľudia sa už konečne spamätali z ničivého zemetrasenia z pred 17 rokov a opäť sa tešia z každého nového dňa. Život tu plynul tak ako po iné dni mnoho rokov predtým. Pár dní pred 24.augustom 79 sa medzi oblakmi už nenaháňali vtáci, obloha sa obliekla do šedivých farieb a z neba začali padať kamene. Niektorí ľudia sa už vtedy predvídavo ukryli do bezpečia a modlili sa k svojim bohom, aby to prestalo. V ten osudný deň, presne v čase kedy si ľudia zvyknú odpočinúť po jedle, sa na oblohe zjavil obrovský zlovestný mrak. Triasla sa zem, zovšadiaľ sa ozýval krik a hlasy zúfalých ľudí. Život mesta sa počítal už len na hodiny. Čierňava pohltila strechy domov, vrcholky stĺpov, víťazných oblúkov až sa dotkla vydláždenej cesty a nastala tma.

Našli sa!

Začiatkom augusta ľudia netušili, že po ich meste sa nepoprechádzajú lúče septembrového slnka. Neprišli ani o rok, sto, ba ani o tisíc rokov. Mesto známe ako Pompeje upadlo do zabudnutia na dlhých 1500 rokov. Bol to architekt Domenico Fontana, ktorému sa ako prvému v 16.storočí podarilo objaviť, že zem na ktorej stojí, skrýva tisícročné tajomstvá. Tam niekde pod jeho nohami ležia staroveké Pompeje! Dnes Pompeje ožili. Nie úplne ako predtým, ale znovu na ne dopadajú slnečné lúče a opäť sa na mesto pozerá z diaľky majestátny Vezuv, ktorý jediný vie čo sa v ten osudný deň naozaj stalo.

Vitajte v Pompejách

Bránu do starovekého mesta tvorí dnes moderné mestečko nesúce meno po svojom slávnejšom predchodcovi. V Neapole stačí nasadnúť na vlak Circumvesuviana a za tri eurá sa o polhodinu ocitne v Pompejách (na info ohľadom cesty sa pozri na koniec článku). Tie vítajú návštevníkov príjemnými uličkami a ťahákom v podobe baziliky Madonna del Rosario. Z priľahlého parku plného paliem vidno vysokú zvonicu ozdobenú krížom a biele steny baziliky so zelenou kopulou. Vnútro krášli nádherná výzdoba a niet divu, že je obľúbeným pútnickým miestom.

Medzi starovekými chrámami

Už len pár metrov a Vaše oči spočinú na múroch slávneho mesta. Za bránou Porta Marina sa zrazu ocitnete na mieste, kde zastal život. Cesty sú vydláždené širokými kameňmi a stretávajú sa v srdci mesta. Tým je rímske Fórum plné nádherných stavieb. Na jeho začiatku stojí Bazilika, miesto kam ľudia prichádzali na nákupy a riešiť svoje súdne spory. Cez ulicu vidno dva štíhle stĺpy patriace Apolónovmu chrámu. Aj po toľkých rokoch je oltár na svojom mieste a vedľa neho staré, vetrom vybielené slnečné hodiny. Návštevníkov víta samotný Apolón premenený na bronzovú sochu spoločne s Dianou. Z Fóra je azda najkrajší pohľad na Vezuv. V popredí sa k nemu dvíhajú stĺpy Jupiterovho chrámu a za víťaznými oblúkmi sa k nemu rozutekali ulice. Tu som si spomenul na slová veľkého milovníka Talianska J.W.von Goetheho. „Vo svete sa prihodilo už veľa nešťastia, ale málokedy také, ktoré by potomkom prinieslo toľko radosti.“ Je to pravda s trochu trpkou príchuťou, ale človek túlajúci sa uličkami Pompejí cíti radosť, že sa môže poprechádzať po starovekom meste, navštíviť domy ozdobené farebnými freskami, záhrady alebo sa zasnívať v prepychovej vile.

Tam, kde ožíva starovek

Za chrámom božského Augusta a oblúkom cisára Caligulu sa ponáram hlbšie do mesta. Nie je ťažké si predstaviť ako to tu vyzeralo predtým. Kráčam ulicou a oproti mne v predstavách obchodníci s vínom, na drevenom voze o seba cinkajú amfory naplnené olivovým olejom, jeho kolesá škrípu vo vyjazdených koľajach a za dvermi sa ozýva žblnkot vody. Nazriem dnu, no voda tu už nie je. Ostala po nej len malá fontánka ozdobená tisíckami miniatúrnych kamienkov a mušlí. Steny sú pokryté freskami a záhrada je plná stromov. Dom tragického básnika alebo Pansov dom patria k luxusnejším a naozaj pôsobia ako malé paláce. Stĺpy si ešte zachovali stopy červenej farby, zatiaľ čo interiér je pomaľovaný zmesou farieb od snehobielej, cez žltú až po sýtočervenú.

Hroby za bránou

Mestská brána je hranicou, kde sa oddeľoval svet živých a mŕtvych. Popri ceste stoja honosné hrobky ako spomienka na svojich blízkych. Či už je to polkruhová hrobka Mamie, stĺpové mauzóleum rodiny Istachydov, hrob obchodníka Umbricia Scaura alebo augustovho kňaza Gaia Quieta, všetci majú spoločné jedno. Na vlastné oči nevideli čo sa stalo osudný deň kedy zmizlo ich mesto zo sveta. Pre niekoho môže byť pohrebiská akýmsi morbídnym mementom života, ale staroveké hrobky či hroby v sebe skrývajú fascinujúcu históriu. Najmä hrobky Rimanov, ktorí tak často zdobili svoje kamenné stély nápismi či reliéfmi. Stačí sa len ponoriť do ich tichého sveta.

V tajomnej vile

Pár stoviek metrov ďalej, za voňavou hradbou dozrievajúcich pomarančovníkov stojí Tajuplná vila (Villa dei Misteri). Svoje meno získala podľa malieb, ktoré zobrazujú iniciáciu nevesty v tajomnom dionýzovskom rituále. Maľby sú po toľkých rokoch tak živé, že sa stali jednou z najvýznamnejších pamiatok antiky. Pri pohľade zvonku pôsobí vila obyčajne. Skutočné bohatstvo sa skrýva až v jeho tmavých miestnostiach. Detailne si prezerám čo dokázali ruky starovekých majstrov. Jedna postava strieda druhú, malý Dionýzos číta neveste o tom čo ju čoskoro čaká a neminie, Silén sedí pri skupinke chlapcov, vedľa neho už dospelý Dionýzos s nevestou Ariannou a nakoniec tajomná bohyňa s čiernymi krídlami. Neviem z tejto fresky spustiť oči, pretože som sa na ňu tešil príliš dlho.

Krásna Venuša

Túžba objavovať ma vedie naspäť do vydláždených ulíc. Pri ceste k veľkému amfiteátru je niekoľko zaujímavých miest. Za nenápadnou šedivou fasádou sa skrýva vstup do Venušinho domu. Na konci záhrady leží nádherná Venuša v mušli. Boticceliho Venuša je síce známejšia, ale táto je krajšia. Človek sa jej túži dotknúť, no keď zatvorí oči, končeky jeho prstov cítia len chladnú holú stenu. Po jej boku stojí Mars odetý v červenom plášti s kopijou a štítom v ruke. Po pravej strane sa vtáky osviežujú z fontánky v záhrade plnej kvetov. Aj ďalšie miestnosti sa pýšia pozoruhodnými maľbami. Malý Amorkovia poletujú všade navôkol.

Krv alebo poézia?

Pompejský amfiteáter mohol naraz poňať až 20 000 ľudí. Pred očami divákov sa tu odohrávali bojové zápasy s ľuďmi a šelmami. Prach a piesok sa tu miešal s krvou a potom gladiátorov z ďalekých aj blízkych rímskych provincií. Neďaleko amfiteátra stoja dve divadlá, kde sa ľudia venovali iným súbojom. Súťažilo sa tu v poézii, a najmä o priazeň diváka pri divadelných hrách. Veľké divadlo pre 5000 ľudí postavili ešte v 3.storočí pr.Kr., zatiaľ čo malé divadlo je o dvesto rokov mladšie. Ich kamenné sedadlá sa priam ponúkajú, aby si tu návštevník posedel. Možno to bolo práve tu, pri posedení na starovekých sedadlách, kedy som si prvý krát povedal, že sa budem venovať rímskej histórii. Že ma tento svet nenechal chladným, práve naopak, chcel som odrazu o ňom vedieť všetko. Pompeje majú tento dar, túto silu hrať sa s ľudským osudom, ktorému som sa nadobro podriadil.

Alexander Veľký a Pompeje

Faunov dom patrí k najkrajším starovekým domom. V jeho átriu je malá bronzová soška tancujúceho Fauna. Kedysi na neho cez malý otvor v stene dopadalo svetlo, no dnes je ponorený v tme len v noci. Za ním je podlaha potiahnutá mozaikovým „kobercom“. Pohľad na ňu dáva tušiť, že je to najznámejšia mozaika Alexandra Veľkého. Originál je ukrytý v Neapolskom múzeu, ale jej kópia je stále na pôvodnom mieste. Mladý Alexander v brnení ozdobenom medúzou Gorgónou sedí na svojom koňovi Bucefalovi a odvážne sa púšťa do bitky proti perzskému kráľovi Dáreiovi III.. Jeho ustráchaný výraz a vystretá ruka akoby dávali rozkaz na útek pred najmocnejším mužom vtedajšieho sveta.

V zajatí mytológie

Na Pompejách je najlepšie to, že je tu stále čo objavovať. Aj keď si myslíte, že ste ich už celé prešli a videli všetko, odrazu narazíte na niečo nové. Trvá hodiny, kým prejdem „všetky“ luxusnejšie domy až po malé domčeky s jednou miestnosťou. V ďalšom luxusnom dome Vettiov sú fresky s Herkulom, nadmerne obdareným bohom plodnosti Priapom, Ixiónom vpleteným do kolesa, či s Pentheom roztrhaným Bakchantkami. Ešte nikdy ste neboli tak ponorený do sveta gréckej či rímskej mytológie ako práve teraz. Plný nadšenia sa z domu vytratíte a ocitnete sa na mieste stvorenom pre odpočinok. Staroveké kúpele patrili k najobľúbenejším miestam v každom meste. Nielen že tu mohli ľudia spláchnuť starosti v príjemnej chladnej či naopak horúcej vode, ale stretli sa tu so svojimi priateľmi pri dlhých rozhovoroch. Stabijské kúpele boli presne takýmto miestom. Stoja na rohu hlavnej ulice Via dell´Abbondanza a sú najstaršími v meste. Aj dnes sa dá poprechádzať miestami na ktoré sa Rimania radi ukrývali pred ostrým kampánskym slnkom. Vo vitrínach sú sadrové odliatky ľudí. Boli jedni z mnohých, ktorým sa nepodarilo utiecť.

Terentius Neo a jeho manželka

Pred odchodom sa idem ešte pozrieť do domu, odkiaľ pochádza známy obrázok manželského páru. Mužom na obrázku by mal byť obchodník Terentius Neo po boku svojej ženy. Na obrázok som sa pozeral najmenej sto krát. Terentius drží v ruke biely zvitok, tvár dotvára niekoľkodňové strnisko a čelom prechádza hlboká vráska. Kučeravé vlasy jeho ženy sa kotúľajú po bielom krku a úzkym rydlom na voskové tabuľky sa zľahka dotýka spodnej pery. Ich veľké tmavé oči sú tak živé, akoby sa tu obaja stále niekde prechádzali. Konečne som ich navštívil na mieste, kde sa tešili zo života a vďaka obrázku, ktorý si nechali namaľovať sa stali nesmrteľnými.

Pomaly sa vraciam na Fórum, kde len nasávam atmosféru zo všetkého čo sa deje. Ten zhluk pocitov radosti a šťastia je neopísateľný. Každý by to mal zažiť. Aspoň raz v života sa pozrieť do histórie, prejsť ňou, dotnúť sa jej a nakoniec si ju uchovať naveky v myšlienkach. Pompeje sú skrátka úžasným miestom.

Praktické informácie

Ako sa sem dostať?

Z Neapola
Pompeje majú obrovskú výhodu, že sa nachádzajú neďaleko zaujímavého mesta Neapol a preto najviac ľudí volí ich návštevu práve odtiaľto. Najjednoduchším spôsobom ako navštíviť Pompeje z Neapolu je ísť vlakom z hlavnej stanice. Železnica Circumvesuviana stojí pravidelne v Pompejách na zastávke Pompei Scavi (Villa dei Misteri). Lístok na vlak vás vyjde len v niečo v rozmedzí 2-3 € a dostanete ho priamo na stanici.

Z Ríma
Ak ste v Ríme a túžite sa do Pompejí vybrať na 1-dňový výlet, nie je to taký veľký problém, ako si môžete myslieť. Cesta sem z Ríma môže trvať len 2 a pol hodiny (s prestupom). Lístky na stránke talianskych železníc kupujte v predstihu a dokážete celkom pekne ušetriť. Niekedy je najlacnejšou alternatívou odviezť sa na trase Rím – Neapol a potom naskočiť na vyššie spomínaný vlak Circumvesuviana. Ak chcete ísť bez Neapola lístky jednosmerné nájdete medzi 20-30 €. Trasu Rím-Neapol však pri dobrej kúpe spravíte vlakom za 9,90 €.

Koľko stoja Pompeje?

Vstupné: 18 €

Ak máte do 18 rokov máte vstup ZDARMA a pre mladých občanov EÚ vo veku 18-24 rokov sa platí zľavnené vstupné 2 €. Treba mať so sebou doklad na overenie veku.

Ak budete v regióne dlhšie a fascinujú vás aj menej známe rímske lokality na okolí, tak pouvažujte o zakúpení lístku za 26 € na ktorý si viete vychutnať nielen Pompeje, ale aj Boscoreale a Oplontis.

Lístky si viete zakúpiť aj online na tejto adrese

POMPEJE ZADARMO? Naplánujte si svoju návštevu na prvú nedeľu v mesiaci!

Otváracie hodiny:

November – Marec: 8:30 – 17:30 (po 15:30 už nepúšťajú dnu)
Apríl – September: 8:30 – 19:30 (po 18:00 už nepúšťajú dnu)
Pompeje sú ZATVORENÉ: 1.1, 1.5, 25.12

GPS: Ak idete autom, tu je adresa a GPS súradnicami.
Pompei Scavi: Porta Marina Superiore Via Villa dei Misteri, 3, 80045 Pompei (Napoli)
N: 40.748141 | E: 14.481972

Prespať v Pompejách? Ak sa tu rozhodnete zostať na noc, zaujímavým miestom je apartmán Domus Annae, ktoré môžete zohnať už od necelých 40 € na noc. V neďalekom Neapole nájdete bez problémov desiatky hotelov, hostelov či apartmánov.

Z Talianska na našom webe ešte nájdeš aj tieto články:

Sleduješ nás na Facebooku?