Port Louis. V hlavnom meste Maurícia

Hoci je Maurícius prezentovaný ako rajský ostrov uprostred Indického oceánu, necestujte sem len kvôli plážam či rezortom. Vyberte sa do hlavného mesta Port Louis a spoznajte jeho život, históriu aj pestrosť. Napokon sa z neho stane jedno z najzaujímavejších miest celého ostrova.

Nájsť autobus v mestečku Mahébourg, kde trávim necelý týždeň nie je žiadnym problémom. Naskočím do starého autobusu s otvorenými oknami, ktorý je tak rozhrkotaný, že sa bojím aby sme vôbec dorazili do cieľa. Pretekár, teda pardon, šofér si to rúbe nie práv najkvalitnejšími cestami ako keby musel prekonať svoj vlastný rekord a všetci v autobuse naskakujeme. Tých 50 kilometrov z východného pobrežia na západné prejdeme za hodinku a tak môžem konečne splynúť s hlavným mestom Maurícia. Ako vyzerá?

Prístav kráľa Ľudovíta

Port Louis na severozápadnej strane Maurícia nebol nikdy mestom, kde by sa tvorili veľké dejiny sveta, avšak v 19.storočí patrilo v južných častiach Indického oceánu medzi najdôležitejšie prístavy v regióne. Ešte v rokoch 1735 – 1736 ho založili Francúzi, ktorým slúžilo ako dôležité koloniálne centrum, odkiaľ vyrážali svojimi loďami do blízkeho aj ďalekého okolia. Odtiaľto poslali Francúzi lode k brehom Seychelských ostrovov aj na neďaleký Réunion, ktorý pomenovali Ile de Bourbon. Prvými pánmi Maurícia boli Holanďania, ktorí na jeho brehu zakotvili na sklonku 16.storočia. Sústredili sa skôr na východné pobrežie do okolia dnešného mesta Mahébourg. Až Francúzi si povedali, že Port Louis má strategickejšiu polohu a tak sa začali písať dejiny tohto málo známeho hlavného mesta. Krajina galského kohúta napokon Port Louis vo svojich rukách udržala len niekoľko desaťročí a po napoleonských vojnách padne mesto do rúk Britom. Ich pozícia v rámci Indického oceánu silnela a Maurícius nemohol byť výnimkou. Počas britského obdobia, teda v priebehu 19.storočia sa Port Louis zmenil na dôležitý prístav, ktorým prešli státisíce ľudí. Prichádzajú sem Číňania, nekonečný zástup Indov z pevniny, objavujú sa tu Kreoli, Briti, Francúzi, ázijskí či moslimskí obchodníci a tí všetci vytvorili z prístavu mozaiku, ktorej vďačí Port Louis za to, čím je dnes. Akoby ste všetky tieto národy, etniká či náboženstvá vzali do mixéru, zatriasli, stlačili tlačidlo a čakali, čo sa bude diať. Výsledkom je exotické miesto poskladané z viacerých svetov, kde nie je problém natrafiť na jednej ulici na mešitu, kostol, hinduistický chrám či čínsku pagodu. Port Louis je tak tolerantné hlavné mesto plné zaujímavostí. Niekdajší malý prístav sa dnes zmenil na modernú metropolu v ktorej žije takmer 150 000 obyvateľov.

Tam, kde začínal nový život

Maurícius nie je ostrov, kde by si milovník histórie prišiel na svoje a mohol týždne prečesávať zabudnuté ruiny či obdivovať dejiny unikátnych stavieb či ríši. Prvé husle tu hrá krásna príroda, no predsa len sa tu nájde zopár miest, ktorými pretekali mimoriadne zaujímavé epizódy dejín. Jedným z najdôležitejších miest celého ostrova je Aapravasi Ghat ležiaci na okraji starých štvrtí, ktoré susedili s prístavom. V okolí je rušno, pretože cez cestu leží chaotická autobusová stanica v ktorej každú chvíľu brzdia staré, hrkotajúce autobusy. Ľudia z nich vyskočia, stratia sa v okolitých uliciach a takto to funguje niekoľko hodín denne. Na okraji prístavu, kde dnes kotvia rybárske lode stojí komplex Aapravasi Ghat, jedna z dvoch UNESCO pamiatok celého ostrova. Nekričí o pozornosť, ona by si možno želala, aby nikdy nevznikla, ale nebolo to v jej rukách a tak je tu. Aapravasi Ghat je miesto, ktorým medzi rokmi 1849 a 1923 vstúpilo na Maurícius viac než pol milióna ľudí z Indie. Keď Británia v roku 1834 zrušila na ostrove otroctvo, ekonomika ostrova sa ocitla v problémoch, pretože „odrazu“ nemal kto pracovať na obrovských plantážach cukrovej trstiny. Niekoľko rokov sa rozmýšľalo ako to vyriešiť a vtedy prišli Briti na svoj nápad a zaviedli koncepciu „práce na zmluvu“ vďaka ktorej nalodili v indických prístavoch (najmä v Kalkate a Mádrase) tisíce a tisíce Indov, aby ich previezli na Maurícius. Už to neboli otroci, alebo ich teda aspoň tak nikto nevolal. Už to boli pracovníci, ktorí sem prišli na základe kontraktu. Ten trval cca 5 rokov a mohol byť predĺžený. Išlo o otrockú prácu, len za ňu dokázali ľudia zarobiť niekoľko rupií. Podmienky práce sa však nezmenili. Briti to volali „The Great Experiment“, pretože ani sami vtedy netušili aké ovocie prinesie. Vďaka tomuto „experimentu“ má dnes Maurícius jemne indický nádych a hlavným náboženstvom ostrova je hinduizmus. Aapravasi Ghat je ako malý Ellis Island. Tam prichádzali ľudia za slobodou a snami, sem za prácou a tvrdým životom, často tvrdším než aký zanechali doma v indických dedinách. Po príchode na ostrov musel každý prejsť cez „Immigration Depot“, kde ho skontrolovali, zapísali, dotiahla sa byrokracie a napokon si ho prevzali tí, pre ktorých prišiel robiť. Ak sa zistila na lodi nákaza, celá loď zostala v zátoke v karanténe. Dnes je Aapravasi Ghat zvláštnym miestom. Ostalo tu niekoľko kamenných odkazov, zopár budov a vo vnútri je dnes malé múzeum „veľkého experimentu“. Zo stien sa na vás pozerajú čiernobiele tváre tých, ktorí sa sem v priebehu 19.storočia dostali a z exponátov zistíte čo to o ich živote, ceste na Maurícius či ich práci. Pre indické komunity je Aapravasi Ghat pútnické miesto. Niečo, kde môžu dodnes ukázať na svoje korene.

V čínskej štvrti

Len zopár krokov od prístavu sa z hlavnej ulice dvihne okázalá Čínska brána, ktorej cieľ je viac než jasný. Má za úlohu oznámiť, že ste sa ocitli v štvrti zvanej Chinatown, teda v čínskej štvrti. Aj keby vám to nikto nedal vedieť, zistili by ste to. Ten rozdiel je skutočne obrovský, pretože odrazu sa z ničoho nič, akoby mávnutím čarovného prútiku na stenách objavia čínske obrázky. Nad obchodmi visia čínske znaky a pohľad na okolité tváre vás vezme skôr do pekinského hutongu či do Malajzie, než sem na exotický ostrov v Indickom oceáne. Port Louis si dodnes zachoval svoju dôležitú čínsku komunitu. Prví Číňania sem prichádzali už v 18.storočí, teda ešte v ranných časoch, kedy ostrovu aj mestu vládli Francúzi. Je krásne sa tu ocitnúť, pretože z ulíc a napokon celej štvrte dýcha podmanivá, ázijská exotika. Číňania tu neskôr zapustili korene, hoci to nebolo ľahké. Prvá diaspóra si na ostrove nevedela zvyknúť a tak sa po čase vrátili do svojich komunít v juhovýchodnej Ázii či smerovali domov do Kantonu. Neskôr sa sem pohli ďalší a okrem Kantonu sem prichádzajú aj z oblasti zvanej Hakka a tak tieto dve komunity dodnes tvoria chrbtovú kosť čínskej štvrte. Prišli, založili obchody, darilo sa im natoľko až im patrila väčšina obchodov na celom ostrove. Kráčam čínskou štvrťou a míňam čínsku pagodu, malé vývarovne, kaviarničky, čínske reštaurácie lákajúce na špeciality aké by ste inde márne hľadali a pred obchodmi posedávajú ľudia a zhovárajú sa. Mnohé ulice v maurícijských mestách sa podobajú na Indiu, no Chinatown je totálne odlišný. Najrušnejšie sú malé, rodinné predajne zeleniny, ovocia či rýb, ale ľudí stretnete aj pri stánkoch, kde sa podáva Boulletes. Je to najtypickejšie mauricíjske jedlo čínskej komunity, kedy sa vezme silný, kvalitný vývar a ponoria sa do neho knedličky dim sum naplnené zeleninou alebo mäsom. Raz ich ochutnáte a budete ich chcieť jesť každý deň! Vďaka takýmto miestam, budete mať napokon z Port Louis skvelý zážitok.

Trhovisko plné chaosu a vôní

Najživším miestom celého Port Louis je trhovisko. Nie je obrovské, ale exotické. Ruch, šum, hlasy ľudí miznúcich v prítmí stavby a tak sa nechám touto riekou viesť aj ja. Niekoľko stánkov predáva suveníry, no tie najzaujímavejšie v sebe majú kilogramy ovocia a zeleniny. Nájdete tu aj koreniny, dokonca struky čerstvej vanilky za pomerne slušné ceny a ani si neuvedomíte a prechádzate tou istou uličkou zas a znovu. Má v sebe zakliate niečo fascinujúce, čo nechcete nechať tak. Tu predávajú trsy maličkých banánov, tam vytláčajú šťavu z cukrovej trstiny a vedľa neodoláte vôni sladučkého ananásu. Ak chcete kupovať vanilku, dobre si ju prezrite a zjednávajte. Tá prvá cena bude určite nadsadená. Kedysi by ste tu vanilku hľadali márne, no po tom ako Francúzi prišli na to, ako sa dá vanilka ručne opeľovať. Priniesli ju sem do Indického oceánu, a tak sa ocitla na Madagaskare, Seychelách, Réunione, ale aj tu na Mauríciu, kde ju nájdete dodnes. Jedna z uličiek trhoviska patrí predavačom pouličného jedla. Stánkov je tu vyše tucta a v každom objavíte inú plejádu chutí. Kým čínska štvrť miluje Boulletes, tu vás nadchne indický streetfood menom Dholl Puri. Dostanete placku naplnenú kašou zo šošovice do ktorej dostanete za lyžičku čili omáčky a kari omáčku. Tá explózia chutí vás vystrelí do Indie. Oproti hlavnej budove nájdete aj menšie trhovisko. Tam sa predávajú ryby či mäso, ale pri prvom kroku toto miesto nevonia tak akoby malo. Trhovisko leží v samotnom srdci Port Louis a keď ho opustíte, veziete sa na chaose okolitých ulíc. Ten utíchne v momente, kedy sa nad hlavou vyrysujú vysoké budovy moderných bánk. Port Louis sa dnes vyprofilovalo ako finančné centrum a tak tu napočítate hneď niekoľko budov s bankami. Najviac to cítiť okolo obeda, kedy sa z klimatizovaných kancelárii vyroja na ulicu desiatky či stovky ľudí hľadajúcich chvíľku pokoja počas obednej prestávky.

PREČÍTAJTE SI: AKO CHUTÍ MAURÍCIUS?

Symbol ostrova Maurícius

Najkrajšou koloniálnou budovou celého mesta je bývalý dom francúzskeho guvernéra na konci palmovej aleje. Lemujú ju banky, občasná zmenáreň či moderná, európska kaviareň až na chvíľku zabudnete, kde sa nachádzate. Pred Domom guvernéra dnes stojí socha kráľovnej Viktórie a vo vedľajšej uličke má svoje miesto krásne múzeum v koloniálnom šate. V záhrade sa povaľuje niekoľko diel, no vo vnútri sa skrýva svetový unikát. Miestne Historické a prírodovedecké múzeum je totiž jediné na svete, kde môžete dodnes vidieť jedinú zachovanú kostru Doda. V roku 1904 ju objavil amatérsky prírodovedec Louis Etienne Thirioux a spôsobil senzáciu. Na svete je viacero múzeí s odkazom na vyhynutý symbol Maurícia, ale žiadne z nich nemá celistvú kostru. Niet tu živej duše a tak je všetko len a len pre mňa. Obrazy, kresby, kosti, náčrty aj predstavy spájajúce v sebe ojedinelý príbeh Doda. Maurícius na neho nezabudol a ak chcete kráčať v jeho stopách, toto miesto musíte vidieť!

Najkrajší výhľad

Hoci je centrum hlavného mesta pomerene malé, viaceré zaujímavostí ležia v okrajových štvrtiach a tak sa k nim musíte prejsť po vlastných. Okraj Port Louis, kde sa končí mesto a krajina pomaličky rastie do výšky patrí Hippodromu. Konská dráha je miestom stretnutí a keď sa tu konajú preteky, zíde sa tu celé mesto a o dušu sa gambluje. „Je to najobľúbenejší šport Maurícia, nie futbal, ale konské dostihy“ smeje sa Diya, ktorá v hlavnom meste žije od narodenia. Súčasťou oválu je však aj unikátna Malartic Tomb, ktorá je iba obeliskom, hoci jej všetci vravia „hrobka“. Je spomienkou na francúzskeho guvernéra Anne Joseph Hippolyte de Maurès, ktorý slúžil v Kanade a tu na Mauríciu, kde v roku 1800 zomrel. Jej kulisu tvoria krásne, exotické hory obopínajúce mesto. Cesta nazad k centru vedie okolo Katedrály ako vystrihnutej z európskych ulíc. Za najkrajšou panorámou mesta sa treba vyškriabať na pahorok, kde tróni pevnosť Fort Adelaide. Kedysi ju prezývali Citadelle de Port Louis. Pevnosť má v sebe ochranný charakter, delá namierené na Indický oceán tak, aby strážili prístav v meste. Ide o najstrategickejšie miesto ostrova a tak nenechali Briti nič na náhodu. Pahorok nad mestom si všimli aj Francúzi a tak vieme, že oni boli tí, ktorí hore postavili prvú pevnosť. Až Briti pod vedením Sira Charlesa Colvilla, tretieho guvernéra ostrova, premenili pevnosť na to, čím je dnes. Odtiaľto pôsobí Port Louis ako obrovské mesto. V jeho centre sa dvíhajú výškové budovy, za nimi rastie kopec Signal Hill a pod ním sa rozlievajú ulice mesta, ktoré sa zastavia pri Hippodrome, trhovisku až sa napokon mesto zastaví pri oceáne.

Modrý Maurícius

Najmodernejšou časťou Port Louis je štvrť Caudan Waterfront. Je nová, akási umelá, nehodí sa sem, ale človek chápe snahu mesta mať v sebe aj niečo nové. Naokolo sú moderné kaviarničky, štýlové reštaurácie, obchody aj nákupné centrá. Na chvíľku budete mať dokonca pocit akoby ste sa ocitli v Singapure. Na okraji štvrte kotvia lode v prístave, no najväčším lákadlom je krásne koloniálne múzeum, ktoré v sebe skrýva miniatúrny, no vzácny poklad. Múzeum s príznačným názvom Blue Penny nie je veľké, ale je unikátne, pretože práve tu nájdete mimoriadne vzácny „modrý Maurícius“. Port Louis je jediné miesto sveta, kde môžete vedľa seba vidieť červenú aj modrú známku, ktorá dobyla sveta. Modrá známka mala hodnotu dvoch pencí, červená jednej a obe vydali v roku 1847. Boli to prvé britské známky vydané v koloniálnom svete mimo Veľkej Británie. Na známkach nájdete nápis „Post Office“ čo z nich robí unikát, pretože už o rok sa známky tlačili s titulom „Post Paid“. Dnes by sme našli na svete iba 14 červených známok a 12 modrých. Ak sa objavia na aukciách, tak pod milión euro nikdy nepadnú. Vzácny „Bombajský dopis“, ktorý má dve červené známky dokonca vydražil český zberateľ za 2,4 milióna eur. Prvá časť múzea patrí ranným koloniálnym dobám, ktoré ukazujú Port Louis na starých rytinách, maľbách či zažltnutých fotografiách. Až druhý časť sa venuje maurícijskej pošte a v jednej z miestností ponorenej do šera na vlastné oči uvidíte obe známky. Maurícius to je zmes mimoriadne zaujímavých zážitkov.

OBJAVTE v NAŠOM ČLÁNKU AKO CHUTÍ MAURÍCIUS

SLEDUJ NÁS AJ NA FB:

E-mailová adresa