Ravenna. Za najkrajšími mozaikami Talianska
Talianska Ravenna ležiaca v kraji Emilia-Romagna nie je obyčajným miestom. Na prvý pohľad možno zapadne medzi plejádu dokonalých, talianskych miest s tou pravou, podmanivou atmosférou, ale bližší pohľad pod pokrievku prezradí, že Ravenna je unikát. Mieša sa v ňom vznešenosť zabudnutej Byzancie, stopy Ostrogótov, poletuje tu duch básnika Danteho a kupole starých bazilík či katedrál tu zdobia najkrajšie mozaiky aké nájdete na celom Apeninskom polostrove.
Hodinka a pol z Bologne
Priame lety z našich končín do talianskej Bologne patria medzi pomerne obľúbené a ak hľadáte miesto, ktoré nezvalcovali turisti a dokonca má ešte aj čo ponúknuť, tak vedzte, že Ravenna je skvelým tipom. Z Bologne sa do Ravenny dostanete vlakom za hodinu a pol a tak ju môžete spraviť aj ako jednodenný výlet, alebo tu rovno prespať či pokračovať následne k brehom Jadranského mora do Rimini ako my. Ranná Bologna sa ešte ani neprebudila a my už kráčame ospalými ulicami na železničnú stanicu na okraj starého mesta. Vlakov do Ravenny odchádza viac než dvadsať denne, no my chceme stihnúť ten okolo ôsmej, aby sme boli v Ravenne priamo na raňajky a po nich sa mohli pustiť do spoznávania mesta.
Prečo práve Ravenna?
Ravenna nikdy nebola akýmsi obyčajným, provinčným miestom, ktorým pretekala história bez povšimnutia. Práve naopak. Akoby ju niekto predurčil na to, že sa tu budú tvoriť veľké dejiny a že sa nestratí v toku storočí. Toto miesto poznali už Etruskovia a neskôr tu Rimania zapustili pomerne hlboké korene. Poznáte slávnu rieku Rubikon? Tak práve tu v oblasti Ravenny zhromaždil Gaius Iulius Caesar svoje vojsku, aby túto legendárnu rieku preťal na ceste za slávou. Rimania mu vdýchli dušu a hoci tu dnes staroveké pamiatky z ich éry veľmi nevidieť, postavili základy na ktorých mohli neskôr ďalší stavať. V roku 402 sa začína história Ravenny písať zlatým písmom, pretože práve vtedy sa rímsky cisár Honorius rozhodol, že presunie svoje hlavné mesto z Mediolana (dnešné Miláno) priamo sem. Keď sa v roku 476 spamätá Romulus Augustulus z toho, že sa kedysi slávna Rímska ríša rozpadá na prach, už je neskoro a barbarský Odoakar prevezme vládu. Končí sa jedna veľká éra dejín a Ravenna ju sleduje z najtesnejšej blízkosti. Koniec piateho a šieste storočie patrí aj ostrogótskemu kráľovi Teodorichovi Veľkému, ktorý po sebe zanechá niekoľko krásnych stavieb. Vláda barbarov sa nepáči vznešenej Byzancii a tak slávny cisár Justinián I. pošle svojho generála, aby sa zmocnil celej oblasti a vďaka jeho víťazstvu sa začína nový vrchol Ravenny, kedy sa mesto zahalí do mozaikového umenia. Práve zo 6.storočia pochádza najväčší poklad dnešného mesta, kvôli ktorému sme do neho prišli aj my. Slávne ravennské mozaiky!
Ravenna a prvé kroky mestom
Vlak prichádza takmer na minútu presne a odrazu sa ocitneme pred železničnou stanicou. Jej výhodou je to, že stojí na okraji starého mesta a tak odtiaľto nie je nič ďaleko. Konečne sme sa ocitli v Ravenne okolo ktorej sme postavili aj celý náš výlet a návštevu Bologne a okolia. Stačí naozaj pár krokov a Ravenna sa začne predvádzať. Jednou z prvých stavieb, ktoré uvidíte ak prídete do mesta vlakom je kostol San Giovanni Evangelista. Dnešný stredoveký svätostánok stojí na mieste starého kostola z 5.storočia, ktorý nechala postaviť Galla Placidia, dcéra rímskeho cisára Theodosia. S jej menom sa v Ravenne stretneme ešte aj na iných miestach. Nad hlavami rastie vysoká zvonica a dnu sa vchádza cez krásny gotický portál. Vojdeme dnu, no obklopí nás prázdnota. Jeho krásu zničili viacerí, no naposledy to boli bomby 2.svetovej vojny. Prejdeme sa tak útrobami celého miesta a do oka nám padne výstava mozaík. Sú zvláštne, akési nemotorné, akoby ich mali za úlohu spraviť deti zo škôlky a budú tak v ostrom kontraste s tými, ktoré uvidíme neskôr.
Ranné capuccino a koľko stoja lístky?
Ešte sme stále neraňajkovali, no zachráni nás malé bistro na rohu ulice presne naproti slávnej Bazilike Sant´Apollinare Nuovo plnej mozaík. Chlapík za barom pochádza zo Sicílie a tak vychváli svoje croissanty so sicílskou ricottou, ktorým napokon neodoláme ani my. K tomu pravé, talianske cappuccino a opäť sa rozplývame nad tým, že sme v po pár mesiacoch v Taliansku pri našom obľúbenom rituály. Bazilika Sant´Apollinare Nuovo sa dvíha z námestia a možno by bola obyčajnou na prvý pohľad, ale zvláštna, kamenná veža nad jej hlavou pôsobí ako maják. Musíte sa na ňu pozerať, inak to nejde. Sme prekvapení, že tu vôbec nie je veľa ľudí ako sme si pôvodne mysleli a trochu sa toho báli. Ravenna tu ponúkne spoločný lístok do 4 najdôležitejších pamiatok za 9,50 € a ak si priplatíte 2 € dostanete k tomu ako bonus aj lístok na návštevu mauzólea Galla Placidia. Nebudete ľutovať ani jedného eura a nespravte tú chybu, že budete chcieť tie dve eurá ušetriť.
Traja králi
Bazilika nás privíta prítmím, no keď si oči zvyknú, rozprestrie sa pred nimi okázalý mozaikový koberec, ktorými dávni umelci ozdobili obe steny vnútornej lode. Je to presne ten pocit, kedy viete, že ste tieto slávne mozaiky videli na stovkách obrázkov, no keď ich vidíte na vlastné oči, cítite ten krásny záchvev zimomriavok. Baziliku postavili na úplnom začiatku 6.storočia, v roku 505 ju dokončili a mozaiky nad hlavou patria dnes medzi najznámejšie. Boli tak krásne a tak žiarili svojou zlatou farbou, že dokonca rozhnevali pápeža Gregora, ktorých ich mal nechať zatrieť čiernou farbou, aby nerozptyľovali veriacich. My sa nimi radi necháme rozptýliť a tak pomaličky kráčame dlažbou a pozeráme okolo seba na rôzne scény. Ústredným motívom je zástup svätých, prorokov či evanjelistov blížiacich sa k sediacemu Kristovi a symbolom mozaík sa stala mozaika so znázornením Troch kráľov. Gašpar, Melichar aj Baltazár, každý s darom v ruke kráčajúc smerom k oltáru. Neskutočné miesto a to ešte len začíname.
Palác ostrogótskeho kráľa
Na ulici Via Roma stačí spraviť z baziliky len niekoľko desiatok metrov a odrazu si všimnete ruiny starobylej budovy. Nejde tu o kostol, ale o kamenné zvyšky paláca ostrogótskeho panovníka Teodoricha. Platí sa tu extra vstupné 1 € a sme tu sami. Akoby tento palác ani nebol vyznačený na turistických mapách a tak ho každý obíde. Presne preto sa nám tu páči od prvého momentu. Pred chvíľkou sme videli Teodorichov palác na jednej z mozaík v bazilike a teraz sa jeho chladných stien môžeme dotknúť. Niet tu živej duše a tak sme vyplašili vtákov odpočívajúcich pod klenbami. Na druhom poschodí ešte nazrieme na zbierku mozaík, ale s tými z baziliky sa nemajú ako porovnávať. Páči sa nám tu. Je to malé miesto, no pripomína nám rímske kúpele z bulharskej Varny. Pôsobivé ruiny, presne tak ako to máme radi.
Božský Dante
Po tom ako sme chvíľku v Ravenne máme pocit, že sa tu stále okolo nás niečo deje. Akoby na konci každej ulice číhali pamiatky a tak ani nemusíme odkladať fotoaparáty. Prejde pár minút a stojíme uprostred námestia Piazza San Francesco v centre starého mesta. Akumuluje sa na ňom krása pretože ho z jednej strany lemuje Bazilika sv.Františka, staručký kostol pôvodne z 5.storočia, kde sa v 1321 konal aj pohreb „božského“ Danteho Alighieriho. Posledné roky svojho života prežil tu v Ravenne po tom ako ho vyhodili z Florencie a jeho hrobka leží hneď za bazilikou. Tá sama o sebe v porovnaní s ostatnými nie je veľmi zaujímavá, ale obísť Danteho hrobku by bol hriech. V záhradke sa krčí malý zelený kopec s tabuľkou, že tam preniesli jeho kosti počas 2.svetovej vojny no vedľa stojaca kaplnka je samotnou hrobkou. Stretneme v nej zvláštneho chlapíka, ktorý sa s Dantem lúči zdvihnutou pravicou a potom je hrobka len naša. Ak si všimnete horiacu sviečku, tak olej do nej prináša Florencia na pamiatku básnika ako odplatu za to, že sa k nemu svojho času zachovala macošsky.
Poklad pod kupolou
Pošleme pohľadnice, posedíme si vedľa domu v ktorom žil britský básnik Byron počas návštevy Ravenny a volanie starých uličiek nás do seba opäť vtiahne bez opýtania. Tento krát je to pár ulíc a výsledkom bude park z ktorého rastie obrovský Dóm a malé, nepatrné Baptistérium Neoniano. Do neho platí kombinované vstupné. Tehlová, osemuholníková stavba vyzerá obyčajne, ale je presným príkladom toho, aby človek nesúdil stavbu len pri pohľade na jej obal. Patrí k najstarším pamiatkam dnešnej Ravenny, pretože si jej základy pamätajú ešte doznievajúce 4.storočie! Krok dnu, pohľad hore a nechápete vlastným očiam. Pozeráte sa na maľbu alebo mozaiku? Nechápete ako mohli z milióna maličkých kamienkov poskladať tieto obrázky. Sadneme si kamenné lavičky a dlho hľadíme nad hlavu, kde je namiesto neba kupola. Ústrednou mozaikou je postava sv. Jána Krstiteľa, rieka Jordán a krst samotného Krista. Naokolo sa rozbehli apoštoli a scény dotvárajú aj striedanie modrej a zlatej farby. Niet divu, že je Ravenna pod patronátom UNESCO.
Trón zo slonoviny
Obrovský Dóm dýcha monumentalitou, no zároveň akousi prázdnotou. Jeho súčasťou je však aj Arcibiskupský palác s malým múzeom, kde sa ocitneme hneď vzápätí. Podobne ako do baptistéria aj sem platí náš lístok a aj to je jeden z dôvodov prečo nerozmýšľame či ísť, či nie. Aj toto je jedna z výhod kombinovaného lístka. Očarí nás trón arcibiskupa Maximiána zo vzácnej slonoviny. Je ukážkou zlatej éry Byzantskej ríše a dodnes sa odborníci nevedia zhodnúť či ho vyrobili v Konštantínopole alebo v Alexandrii. Tak, či onak, je dokonalý ak sa pozeráme na detaily zo Starého (príbeh Jozefa) aj Nového (narodenie Krista) zákona. To z múzea nie je všetko, okrem kopy sakrálnych predmetov tu nájdete aj unikátnu kaplnku zo 6.storočia. Patrí k najmenším kaplnkám Ravenny a tak si dajte pozor, aby ste ju pri hľadaní mozaík neminuli. V apside sa vyníma zlatý kríž na prenikavo modrom pozadí. Ravennská modrá farba je krajšia ako nebo a zvýrazní všetko naokolo. Nad hlavou poletuje aj niekoľko anjelov s vystretými rukami a steny zdobia kruhové medailóny svätcov. Vonku sa dostaneme aj do kláštornej záhrady, spravíme pár pekných fotiek a len čo sa pohneme, chlapík nás začne vyháňať na ulicu. Správny čas odísť.
Typický streetfood? Piadina!
Čas obedu klope na dvere a tak neváhame a nenecháme si ho ujsť. Nechceme nič veľké, pretože sa tešíme ako si večer v Rimini sadneme na večeru, no tu v Ravenne sme si naplánovali ochutnať tradičný streetfood regiónu Emilia-Romagna. Volá sa piadina a vo svojej podstate ide o chlebovú placku, ktorá sa naplní rôznymi chuťovkami. Objavili sme tu skvelý podnik Profumo di Piadina, kde si splníme tento malý gastronomický sen. Peťa ochutná najtradičnejšiu piadinu do ktorej jej dajú parmskú šunku, rucolu a najtradičnejší syr regiónu menom squaquerone. Pripomína skôr veľmi hustú omáčku, ale jeho chuť je výborná. Ja siahnem po piadine s pikantnou, lokálnou klobáskou, skaramelizovanou cibuľkou a samozrejme ani v tej mojej nechýba squaquerone. Zaplatíme po 5 € za kus a vyprevádzajú nás s úsmevom. Kráčame s piadinou v ruke na neďaleké námestie Piazza del Popolo a na lavičke s výhľadom na farebné fasády obedujeme. Piadina je dokonalá vo svojej jednoduchosti.
Baptistérium Ariani
Námestie ožilo a mnohí sedia v okolitých kaviarničkách či podnikoch na svojom obede a tak sa ulice jemne vyprázdnia. My nepoľavujeme a hľadáme malé baptistérium Battisterio degli Ariani do ktorého sa platí tiež extra vstupné 1 €. Baptistérium patrí medzi osem pamiatok so zápisom v UNESCO. Leží na maličkom, skrytom nádvorí, kde sedia ľudia užívajúci si začiatok siesty. Na stole pohár vína, aperol, sem tam sa v tanieri ešte povaľujú cestoviny, no cítiť tu podmanivú pohodu. Schádzame pár schodov do starobylej stavby a hneď na nás zaútočia mozaiky. Medzi 5. a 6.storočím ho nechal postaviť Teodorich a dnes patrí medzi najznámejšie v meste. Mozaiky sa zachovali len v kupole a sem tam natrafíte na zvyšky aj v oblúkoch nad oknami. Prevláda tu zlatá farba a scéna s krstom Krista sa nápadne podobá na baptistérium Neoniano, kde sme boli pred obedom. Ono aká iná scéna ak nie krst v Jordáne by sa hodil práve do budovy, ktorá bola na krst určená? Dlho tu stojíme bez pohnutia a hľadáme maličké detaily vyskladané do dokonalosti.
Najkrajšia kupola Ravenny
Takmer na koniec prechádzky Ravennou si necháme najznámejšiu dvojicu pamiatok. Ležia vedľa seba v jednom parku a hoci obrovská Bazilika San Vitale zatieňuje menšie mauzóleum Galla Placidia, obe sú mimoriadne významné. Cítiť to aj vonku, pretože kým na ostatných miestach nebolo veľa ľudí, tu sa pred mauzóleom premelie niekoľko ľudí a vo vnútri tiež nie sme sami. Na prvý pohľad pripomína mauzóleum malý, byzantský kostolík akých by sme v tom čase našli po celej ríši stovky. Stačí však vojsť dnu a uvidíte jedni z najstarších ravennských mozaík mesta. To z nich možno nerobí unikát, ale modrá kupola posiata zlatými hviezdičkami je akoby z iného sveta. Žiadna iná kupola Ravenny by nedokázala zastúpiť nebo, ak by sa raz stratilo. Básnici Hodvábnej cesty to hovorili o samarkandskej kupole mauzólea Gur Emir, kde je pochovaný Timur Veľký, ale kupola Galla Placidia jej spraví vážnu konkurenciu. Vďaka modrej farbe je interiér stavby ponurý, ale aj tak sa na ňu neviem prestať dívať. Paradoxne hovoríme o mauzóleu, no Galla Placidia tu pochovaná nie je a rôznia sa aj názory, či tu pochovaná niekedy bola. Nielen kupola, ale aj predsieň dýcha modrou farbou a tu predstavuje rajskú záhradu.
Byzantský poklad a tvár Justiniána
O pár krokov vedľa sa dvíha Bazilika San Vitale. Byzancia sa v nej nedá poprieť a až veľmi sa podobá na veľkolepé byzantské svätostánky Konštantínopolu. Nie je to tak dávno, čo sme kráčali v ich stopách a hľadali ich v uličkách dnešného Istanbulu. San Vitale je monumentálna stavba stará takmer 15.storočí. Pôdorys osemuholníku, tri poschodia, tehlová farba a aj keby človek nebol historik, vie, že sa na neho pozerá byzantská pamiatka. Je krásna. Dnu sa nad oltárom nachádzajú najkrajšie mozaiky celého priestoru. Aj ten sám o sebe je fantastický, ale mozaiky majú v sebe takú silu, že všetko zatienia. Ak by takáto bazilika stála inde bez jediného mozaikového kamienku, všetci by ju obdivovali, no takto práve oni zožnú všetku slávu. Mozaiky nad našimi hlavami patria medzi najznámejšie z celej Ravenny, pretože tu nájdeme cisára Justiniána aj cisárovnú Teodoru. Tvár Justiniána, byzantského cisára, je tak známa, že sa díva takmer z každého historického dokumentu týkajúceho sa jeho a jeho vlády. Dnu do chrámu sa prediera svetlo cez nezvyčajné okná zhotovené z tenučkých kamenných platní z alabastru. Sadneme si do drevených lavíc a necháme na nás padať príbehy mozaík pri čítaní. Ak sa na ne niekedy len tak pozeráte bez kontextu uniknú vám detaily. Koľko krát nám už počas týchto pár hodín v Ravenne preblesklo hlavou, že sme nadšení?
Torta Tenerina
Je čas na ústup z tohto krásneho mesta, no pred tým nám padne do oka krásne, ukryté nádvorie, len pár metrov od hlavnej ulice. Za kamenným oblúkom leží nádvorie a v ňom kaviarnička Cafe Corte Cavour. Stred nádvoria zdobí fontána a niekoľko stolov. Tu nám bude na chvíľku skvelo. Ochutnáme slávny dezert Torta Tenerina, ktorý sme si dali za úlohu nájsť. Je čokoládová, jemná a hoci vyzerá nadýchaná, tak je naopak pomerne sýta aj pre dvoch. Zajeme si ju kávovým sorbetom, posedíme v tieni, naplánujeme ďalšie kroky a tak sa nimi necháme viesť až na okraj starého mesta k pevnosti Rocca Brancaleone z 15.storočia. Ona nie je tým, prečo sme do Ravenny prišli, ale nebola by škoda ju len tak bez pohľadu obísť? Najmä ak ju máme cestou k slávnemu mauzóleu.
K mauzóleu panovníka Teodoricha
K pevnosti kráčame asi kilometer a hoci je koniec mája, slnko o sebe už dáva vedieť a pripomína rozpálené leto. Pevnosť Rocca Brancaleone je obrovská, väčšia, než som si myslel. Jej opustené kamenné múry sa tiahnu pozdĺž celej ulice. Niet tu živej duše a ak vkročíte za hradbu, nájdete prázdny priestor. Ešte viac ako pevnosť nás zaujíma Teodorichove mauzóleum. Azda ako jediná pamiatka neleží v starom meste, no treba k nej ísť ďalej. Teším sa na ňu, pretože ešte stále mám v hlave ako som sa tu ocitol v 2002, no len som vyskočil z auta, spravil pár fotiek a išli sme ďalej. Teraz k nej budeme konečne bližšie. Hrobka je zvláštna, iná ako ostatné v Ravenne, no bude to aj tým, že skrývalo telo panovníka Teodoricha, ktorý zomrel v roku 526. Začal si ju stavať už šesť rokov pred svojim posledným výdychom. Zaujímavá strecha pochádza dokonca z jedného kamenného monolitu vážiaceho cca 230 ton, ktorý sem priviezli z Istrie. Vnútro je dokonale prázdne a jediné, čo tu nájdete je malý, porfýrový sarkofág určený pre kráľa. Toho tu už dnes nenájdete, pretože neskôr hrobka slúžila ako byzantská kaplnka. Veľmi zaujímavé miesto a skvelá bodka za snom menom Ravenna.
PRAKTICKÉ INFORMÁCIE
Z Bologne alebo Rimini?
Najlepším spôsobom ako sa dostať z Bologne alebo z Rimini do Ravenny je využiť vlakové spojenie talianskych železníc. Lístok na vlak si viete kúpiť aj priamo na webe Trenitalia
Bologna – Ravenna: 8 € (hodina a pol cesty, môžete vziať aj rýchlik, ale cena ide vyššie) (cena: jún 2022)
Rimini – Ravenna: 5,20 € (hodina cesty) (cena: jún 2022)
Koľko stojí Ravenna?
Vstupné: 12,50 € (V cene máte návštevu: Basilica San Vitale, Baptistérium Neoniano, Basilica Sant´ Apollinare Nuovo, Arcibiskupské múzeum a mauzóleum Galla Placidia). Ak nechcete vidieť Galla Placidia, môžete si zakúpiť lístok len za 10,50 €, ale verte, že prídete o veľa. Zľavnený lístok je len o 1 € lacnejší.
Lístok platí 7 dní od momentu zakúpenia, tak ak tu plánujete zostať dlhšie, môžete byť v klude.
Otváracie hodiny: 9:00 – 19:00 (marec – október) a 10:00 – 17:00 (november – február)
V nedeľu počas omše v čase cca 10:00 – 12:00 kostoly aj baziliky Ravenny zatvárajú dvere pre turistov, tak na to myslite pri plánovaní vášho času
Ďalšie vstupné viete zaplatiť v menších pamiatkach:
Mauzóleum Teodoricha: 4 €
Palác Teodoricha: 1 €
Baptistérium degli Ariani: 1 €
Museo Nazionale di Ravenna: 6-7 €
Stiahnite si tu aj mapu Ravenny, kde máte vyznačené všetky dôležité pamiatky:
MAPA RAVENNY
OBJAVTE AJ NEĎALEKÝ REGIÓN LOMBARDIE VĎAKA NAŠIM ČLÁNKOM!
SLEDUJ NÁS AJ NA FB:
Chceš od nás dostávať pravidelne novinky a skvelé články? Stačí sa sem pridať a budeš medzi prvými, ktorí si najčerstvejšie články prečítajú.
