Tarnow. Malebné prekvapenie z Malopoľska

Ak sa vyberiete spoznávať nášho severného suseda, najbližším región je oblasť zvaná Malopoľsko, ktorá ja plná zaujímavostí a nečakanej krásy. Všetci poznajú Krakow, tatranské Zakopane či Nowy Targ so svojimi trhoviskami, ale ak sa vyberiete na východ tejto oblasti čakajú na vás drevené kostolíky zapísané v UNESCO aj malebné mesto Tarnow, ktoré sa pre nás stalo obrovským, krásnym prekvapením.

Vybrať sa na víkendový výlet do Tarnowa prišiel spontánne bez dlhého premýšľania a ako to býva zvykom, takéto nápady majú vždy niečo do seba. Výhodou je to, že Tarnow človek naozaj nemusí plánovať, pretože stačí sadnúť do auta a vydať sa smerom na Starú Ľubovňu, prejsť hranicu a čoskoro ste na mieste. Z Mníšku nad Popradom je to do Tarnowa už len posledných 100 kilometrov. Alebo si poviete, že nejdete priamou cestou, stočíte to jemne na východ a objavíte fantastický svet poľských, drevených kostolíkov, ktoré nájdete aj na zozname UNESCO!

Poľský Tarnow bol pre nás pred návštevou jedna veľká neznáma. Koľko krásnych miest sa skrýva neďaleko od nás a možno na ne nikdy ani len nenatrafíme? Odrazu sa zmiešajú malé rozhodnutia, nečakané náhody a sme na mieste. Niekoľko hodín prečesávame drevené kostolíky a tak sa do Tarnowa dostávame v momente, kedy slnko zapadne a chce sa ho zmocniť tma. Tarnow má cez 100-tisíc obyvateľov, no v sobotu večer sú cesty príjemne prázdne a tak sa nimi prepletieme tak, aby sme parkovali pred hotelom Tarnovia, kde na noc skloníme hlavu.

Chute Poľska

Vonku je príjemne. Je cítiť, že leto už má v sebe len posledné záblesky a o slovo sa hlási jeseň. Tá už síce zapustila svoje korene, no ešte sa medzi sebou hádajú a nikto nechce ustúpiť. Jemný, chladný vetrík preháňajúci sa kamennými ulicami večernými mesta však rozhodne bez nich. Staré centrum mesta nie je veľké a Krakowska ulica vybiehajúca takmer až zo železničnej stanice sa zahryzuje hlbšie a hlbšie. My s ňou. Dnes večer už nejdeme „naháňať“ pamiatky, pretože to nemá zmysel, no je čas sadnúť si do príjemného podniku a dať si zopár poľských chuťoviek. Reštaurácia Obsesja Smaku spĺňa všetky tieto parametre. Leží na hlavnej ulici, len pár krokov od známej kaviarničky Tramwaj v historickej električke. Na večeru si dáme perfektný Žurek, ručne robené Pierogi plnené kapustou s opečenou cibuľkou, ale aj zemiakové placky či palacinky zvané Nalesniki. Večerné námestie v srdci mesta je krásnym, živým miestom. Naokolo sa rozliali podniky, sedí sa vonku a cítiť tu veľmi príjemnú atmosféru. Som prekvapený, aké živé môže byť centrum Tarnowa, ale hľadiac na historickú Radnicu v strede námestia, ani sa nečudujem, že sedieť tu je tak obľúbené.

Pokojné ráno v meste

Nedeľné ráno je Tarnow krásne pokojný. Po prebudení sa oblohou premávajú zástupy šedých, cínových oblakov a sem tam sa na zemi objavia kvapky, ale napokon akoby mávnutím čarovného prútika šedivosť zmizne a obloha sa premaľuje do modrých odtieňov. Pred obrovským Kostolom sv.Rodiny sa po skončenej omši rozleje kŕdeľ ľudí, ale ako sa objavili vonku, tak miznú za svojimi rannými rituálmi. Svoju fasádu dostal kostol v gotickom šate a jeho dve impozantné vežu slúžia ako dobrý orientačný bod. Ak začnete prechádzku Tarnowom na tomto mieste, stačí kráčať po Krakowskej a tá sa už o vás postará.

Maďarská stopa

Vyberieme sa do starého mesta a niekde na pol ceste na Krakowskej stojí zaujímavá, drevená brána posiata vyrezávanými ornamentmi. Ak máte pocit, že sa nehodí do Poľska, nemýlite sa, pretože brána je akýmsi vstupným portálom do kúsku maďarského sveta. Zdobia ju florálne motívy maďarských Sikulov (odtiaľ aj názov brány Székely) a zrak nám padne aj na maďarský a poľský erb. Maďarsko-poľské priateľstvo sa tu v Tarnowe spája v osobe Józefa Béma. Poľský generál sa zapojil do maďarskej revolúcie v rokoch 1848-1849 a po jeho boku bojoval dokonca aj známy básnik Sándor Petőfi. Práve jeho busta leží na neveľkom námestí priamo za bránou. Kto by čakal takúto hračku histórie?

Opustený zámok

Vo vedľajšej bočnej uličke sa krčí Koci Zamek z 19.storočia. Mačací zámok ako znie jeho preklad považujú v Tarnowe za miesto s najunikátnejšou architektúrou. Je to zvláštna spleť emócii, pretože ak sa na neho pozeráme z diaľky, pripomína kostol, no ako náhle stojíme pred ním, nad vstupom sa dvíha vežička ozdobená miniatúrnymi cimburiami. Akoby sa ani jeho stavitelia v 1893 nevedeli úplne presne rozhodnúť akoby mala stavba vyzerať a tak sa na nej dokonale vyhrali. Dnes je zámok zatvorený, pomaličky chátra a vietor sa opiera do jeho igelitov, ktoré tu stoja namiesto okeníc. Určite by si zaslúžil lepšie využitie.

Jablková šarlotka

Bočné uličky ranného Tarnowa sú absolútne prázdne. Kým ešte na Krakowskej sa raz za čas objaví postava kráčajúca k námestiu, tu vedľa sme úplne sami. Až na ulici Walovej to opäť jemne ožije. Walova sa pomaličky stáča do jednej aj druhej strany a ak sa pozriete na mapu, akoby chceli obkolesiť celé námestie. Kopíruje stredoveké hradby mesta, ktoré sa stratili, no ak sa pozorne dívate, sem tam objavíte ešte závan takmer stratenej histórie. V príjemnej a útulnej kaviarničke Sofa sa zastavíme na malé raňajky. V nedeľu otvárajú dokonca už o ôsmej hodine a ak sa tu budete túlať, toto miesto si poznačte. Milá obsluha, vôňa kávy a ako bonus aj perfektná, čerstvá jablková šarlotka. Vonku obdivujeme krásne fasády, no sem tam sa treba pozerať aj okolo seba, pretože Tarnow sem ukryl viacero sôch. Kráčame tak okolo lavičky poetov a na rohu ulice je opretý aj spisovateľ Roman Brandstaetter.

Rynek Glowny

Na hlavné námestie, teda Rynek Glowny je to už len niekoľko krokov. Už včera nás očarilo vo svojom večernom šate, no cez deň má v sebe ešte väčšie čaro. Celému priestoru dominuje tehlová radnica s vysokou vežou, no o priazeň bojujú aj farebné fasády renesančných domov. Námestie postavili už v priebehu 14.storočia, teda v čase kedy kráľ Wladyslaw udelil Tarnowu magdeburské práva. Mesto pomaličky rástlo a keď sa prehupla história do zlatého, poľského veku v 16.storočí už bolo dôležitým obchodným centrom, kde by ste narazili nielen na Poliakov či okolité národy, ale aj na Nemcov a neskôr dokonca aj na Škótov. Prvý dojem z námestia je fakt dokonalý. Ako to, že sme o Tarnowe nikdy predtým nepočuli keď je takým krásnym a vzácnym mestom? Toto nám neustále víri v hlave a stojac obkľúčení krásou mesta sme šťastní, že sme sa sem vybrali.

Tarnow plný krásy

Oči lietajú námestím, no najčastejšie sa zastavia na starej Radnici z 15.storočia. Tí, čo ju videli stáť krátko po jej narodení by ju dnes nespoznávali, pretože o storočie neskôr ju pretvorili do renesančného štýlu. Veža sa dvíha do výšky 30-tich metrov a keď je Radnica otvorená, môžete vyšliapať schody hore a pozrieť sa na námestie z inej perspektívy. Celé námestie je obkolesené krásnymi budovami, ktoré sa snažia uchopiť Radnicu a ukryť ju do dlaní. To preto je námestie pomerne malé, ale zato nesmierne malebné. Korunu krásy mu dá trojica renesančných domov na jeho okraji. Aj oni boli kedysi gotické, ale renesancia Tarnow architektonicky zvalcovala a dodala mu dušu. Domy vytvárajú klenby, jeden z nich ukrýva múzeum a je skvelé posedieť si v jednom z okolitých podnikov s výhľadom na ne. Nezabudnite si všimnúť na fasáde domu aj krásny symbol slona.

Trosky synagógy

Piekarska ulica je po vzore snáď stoviek ďalších miest pokrytá farebnými dáždnikmi, no pokračujte ďalej po Žydovskej až na miesto, kde kedysi stála stará synagóga. Tarnow v sebe skrýva veľmi silnú a zaujímavú židovskú tradíciu, ktorá sa však s druhou svetovou vojnou takmer úplne vytratila. Pred vojnou tu žila 25-tisícová komunita Židov a synagóga bola miestom, kde sa stretávali takmer všetci. Dnes je námestie tiché, zvláštne prázdne a v jeho centre sa dvíha Bimah, štvorica staručkých stĺpov ukrytých pod modernú strechu, medzi ktorými sa kedysi čítavala posvätná Tóra. Štyri kamenné stĺpy. To je všetko, čo zostalo zo synagógy, ktorú tu postavili ešte v roku 1582. Dva mesiace po tom ako sa tu Nemci v roku 1939 udomácnili, starú synagógu zničili spoločne s ďalšími 40 synagógami. Akoby to bola zlá predzvesť toho, čo sa malo nielen tu v Tarnowe diať. Židovská komunita prišla o svoju dušu. Bimah sa dnes považuje za najdôležitejšiu židovskú pamiatku mesta.

Kde to všetko začalo

Ani tu pri ruine synagógy však nekončia židovské príbehy a tak ich hľadáme ďalej. O námestie vedľa stojí socha Józefa Béma aj so zaujímavou freskou na dome, no prejdeme ešte cez jednu, dve ulice až sa kroky zastavia pred budovou starých kúpeľov. Nedá sa jej uprieť orientálny šarm, ktorý sa premiešal so stredoeurópskou architektúrou. Maurský štýl je začiatkom 20.storočia pomerne obľúbený a tak po ňom siahli aj miestni architekti. Nie je to najkrajšia budova mesta, hoci pri pohľade na ňu si poviete, že má čosi do seba. Vykrojené okenice, orientálne motívy, obkladačky s hviezdami aké nájdete aj v Maroku, no najsilnejším na tejto stavbe je jej príbeh. Boli časy, hoci netrvali dlho, kedy tieto kúpele poznali Židia ako „mikvu“, miesto na rituálny kúpeľ. Nacisti premenili kúpele na centrum, odkiaľ neskôr posielali ľudí do vyhladzovacích táborov. Práve odtiaľto smerujú ráno 14.júna 1940 prví ľudia do vtedy ešte neznámeho tábora menom Osvienčim. Na ich rukách zostali až do smrti vytetované čísla s najnižšími ciframi. Bez kontextu by človek hľadel na budovu, no neprešla by ním žiadna emócia. Budovy vedia rozprávať hoci nevyslovia hlásku a len ten kto chce, ich počúva. Tieto udalosti pripomína aj upravený pomník ležiaci naproti budove. Kvety položené na chladnej zemi, dátum, vlajky a symbolické postavy bez tvárí s kuframi v rukách…

Židovský cintorín

Opustíme staré centrum a takmer až na jeho okraji v miestach, kde sa o slovo hlási mesto moderné leží pod stromami staručký židovský cintorín. Za plotom vidno prvé náhrobky a máme celkom šťastie, pretože je otvorený a akurát si na jeho vstupnom nádvorí niekoľko ľudí rozpráva príbehy. Už na prvý pohľad je obrovský a musia tu byť tisíce náhrobkov. Založili ho ešte niekedy okolo roku 1580 a jeho význam podčiarkuje to, že patrí k najdôležitejším a najväčším v celom Poľsku. Najstarší dochovaný náhrobok pochádza z roku 1688. Vyberieme sa uličkou posiatou napadanými gaštanmi. Je to krásne miesto, hoci kráčame cintorínom. Staré kamenné náhrobky stoja jeden vedľa druhého, sem tam sa prepletajú, nakláňajú sa akoby chceli padnúť a mnohé bez pohnutia ležia na zemi akoby ich tam niekto pohodil. Niektoré sú zrekonštruované, vdýchli im nový život, iné pohlcuje mach a zaobaľuje vytesané písmenká, ktoré o pár rokov už nikto neprečíta. Tarnow bol skutočne dôležitým židovským centrom a práve tento cintorín je toho dôkazom.

Drevený kostolík

Nazad v starom meste kráčame opäť cez hlavné námestie s Radnicou, no tento krát nazrieme vedľa, kde sa dvíha mohutná Katedrála zo 14.storočia. Je skutočne impozantná, pripomína tehlové kostoly Litvy či Lotyšska a dnes patrí k symbolom Tarnowa. Zvonica vysoká 72 metrov vytŕča ponad okolité strechy a vďaka nej aj z diaľky viete, kde stojí historické srdce mesta. Pred kostolom stojí socha pápeža Jána Pavla II. a vo vnútri na vás čaká niekoľko malieb. Pomaličky sa budeme s mestom lúčiť, no predsa nám padne do oka ešte jedno pozoruhodné miesto. Južne od námestia leží trhovisko Burek, najrušnejšia časť Tarnowa a pár stoviek metrov od neho na brehu riečky Watok mesto ukrýva krásny drevený kostolík Panny Márie. Vonku sedí hŕstka ľudí, pretože je práve omša. Je to škoda, že nemôžeme nazrieť dnu, pretože kostolík z 15.storočia ozdobili nádhernými maľbami.

Po prechádzke Tarnowom sa ešte túlame parkom, kde panuje krásna jeseň. Stromy sa pomaličky zafarbujú, svieti slnko, trávnik je posiaty gaštanmi a všetko to zanechalo krásny dojem. Tarnow bol skutočným prekvapením, pretože sú miesta od ktorých niečo čakáte a presne viete, čo vás tam čaká. Tarnow bol pre nás len šesť písmeniek, no teraz, keď z neho odchádzame je to miesto, kam by sme sa pokojne vrátili. Čo poviete, neskúsite ho aj vy na vlastnej koži?

ZAUJALO VÁS POĽSKO? NAHLIADNITE AJ K SUSEDOM!

SLEDUJ NÁS AJ NA FB:

E-mailová adresa