Victoria. Málo známa exotika Seychel

Seychely sú absolútnym zosobnením exotiky a snom mnohých ľudí. Biele pláže, palmy, rajské ostrovy a oddych sem ročne láka tisíce turistov. Ja som sa najviac tešil na to, ako sa pozriem na hlavné mesto ostrovov, ktorým je Victoria. Vedeli ste, že je hlavným mestom najmenšej africkej krajiny? Preskúmajme ju spoločne.

Let k exotickým ostrovom sa blíži ku koncu a za okienkom sa čoraz častejšie vynárajú krásne pohľady na Seychely. Krajina má 115 ostrovov, no tým najdôležitejším a najväčším je Mahé, kde leží medzinárodné letisko a zároveň aj hlavné mesto menom Victoria. To zdedilo svoje meno po slávnej britskej panovníčke. Medzinárodné letisko, kde pristávajú renomované svetové spoločnosti je menšie, než som si ho predstavoval. Je to len akýsi hangár kam vojdete a o pár minút ste vonku aj s batožinou. Prílet na Seychely je krásny. Vezmem si batoh, ocitnem sa vonku a pred očami mám krásne skaly na neveľkom pahorku okolo ktorých sa rozlieva hustý, exotický les. Prvý nádych vlhkého vzduchu, horúčava, no na prvý pohľad žiaden chaos.

Hlavné mesto najmenšej africkej krajiny

Victoria má síce len 30-tisíc obyvateľov, no je to najväčšia metropola Seychel. Na ostrovoch je najväčším centrom, no v rámci Afriky ide o najmenšie hlavné mesto čierneho kontinentu. Všetko je to len o uhle pohľadu. Prvým prekvapením bude to, aká je Victoria malá, menšia než sa na prvé počutie zdá, ale to je preto, že oslovenie „hlavné mesto“ dodáva mestu akúsi vznešenosť, dáva mu niečo, čo ho nafúkne, zväčší, postaví na piedestál, no v skutočnosti ide o jedno veľmi príjemné mestečko. Prvé čo si všimnete je to, že ste dostali facku. Nie od ľudí, ale od podnebia, ktoré vás bude variť zaživa a do toho ešte z vás vysávať pot nech robíte čokoľvek. Vlhké dusno, kedy svieti na teplomeri okolo 32-33 stupňov, no pocitovo si k tomu ešte čo to prihoďte. Nalepí sa na vás tričko, hľadáte tieň, kde si nachvíľku odpočiniete, no aj tak vás stále ženie dopredu túžba spoznávať, vidieť, niečo sa naučiť, objaviť. To je na tom to krásne.

Kúsok histórie

Victoria nie je staré mesto, ale prakticky o žiadnom mieste na Seychelách sa nedá povedať, že by v sebe malo patinu starobylosti. Žiaden Samarkand, Esfahán, Káhira, nič podobné, no aj napriek tomu, tu viete nájsť zaujímavé miesta, ktoré vás dostanú. Victoriu založili Francúzi ešte v druhej polovici 18.storočia, kedy koketovali s týmito ostrovmi a hľadali cestu ako z nich vyťažiť maximum. Sen o obrovských plantážach s koreninami, ktorými by zlomili holandský monopol nevyšiel úplne podľa predstav a do toho sa primiešali Briti až sú odrazu ostrovy v britských rukách. Boli to práve Briti, ktorí vdýchli dušu do mesta. Netrvalo dlho a mohlo byť po ňom, pretože v druhej polovici 19.storočia zbičoval Victoriu strašný lejak, ten dal do pohybu horu nad mestom a Victoria zažila svoju katastrofu krátko po svojom rozlete. Ľudia sa nevzdali, a tak na sklonku 19.storočia dostane Victoria svoj koloniálny šarm. Dnes tu nájdete niekoľko budov starých cca 100-120 rokov a tie patria k najstarším v meste. Ten krásny koloniálny štýl tu cítiť, tak ako keď kráčate miestami v Myanmarsku, Indii či v Malajzii. Toto ich spája a tá pavučina príbehov sa krásne prepletá.

Na prahu mesta

Túlam sa ulicami hlavného mesta a takpovediac „všetky“ zaujímavosti sú akoby nastoknuté na jednej z nich, no vždy sa oplatí odbočiť, aby ste objavili a zažili viac. Na okraji starého centra leží niekoľko monumentov, no nie sú veľmi výrazné, skôr sú len akousi kulisou na kruhových objazdoch, ktorým tu už nikto nevenuje pozornosť. Zastavím sa pri „Soche slobody“, ktorá sa však na slávnu sochu ponáša iba názvom, pretože inak spolu nemajú nič spoločné. Obloha nad hlavou sa hrá. Raz je modrá, o chvíľku plná oblakov, neskôr sa zmení na ťažké šedivé nebo, ktoré akoby sa chcelo roztrhnúť a vypľuť na mesto salvu vodných kvapiek, no nestane sa tak. Občas mám pocit, akoby bol monzúnovy lejak za dverami, inokedy zase snívam o tom, že príde, skropí ma a aspoň nebudem spotený.

Victoria a jej Big Ben

Zastavím sa pri krásnej mešite a hoci je islamská populácia tu vo Victorii mizivá, mešita tu stále stojí. Hlavným bodom celej Victorie je križovatka v ktorej vyrástol „Big Ben“. Opäť sa nenechajme zmiasť názvom, pretože ide o 7,5 metrov vysoký monument, ktorý sa však, aby sme boli férový na Big Ben naozaj trošku podobá. Postavili ho na začiatku 20.storočia ako oslavu diamantového jubilea kráľovnej Viktórie. S ňou sa stretnete na nádvorí krásneho koloniálneho múzea, ktoré bolo kedysi najvyšším súdom v britskej dobe. Práve tu stojí maličká soška kráľovnej Viktórie, jednej z najmenších na svete. Čakal by niekto vo Victorii takýto unikát? Stačí pár krokov a stojíte v tieni anglikánskej katedrály a ulica sa rozbieha ďalej. Ak by som pokračoval, prišiel by som ku katolíckej katedrále a autobusovej stanici, ale je čas sa odpútať od hlavnej ulice a pozrieť sa do bočných štvrtí.

Koloniálny cintorín

Zlákal ma staručký, takmer zabudnutý koloniálny cintorín Bel Air. Neviem si pomôcť, no staré koloniálne cintoríny patria medzi miesta, ktoré musím vždy vidieť. Vždy keď kráčam po stopách koloniálnej architektúry, hľadám či ešte ostal cintorín do dnešných dní a idem tam. Hľadal som ho v Kota Kinabalu, v Macau, Kandy, vychutnal si ho v Kolkate, Penangu, Singapure, jednoducho je to zvláštna záľuba, ale neviem sa jej nabažiť. Bel Air je na okraji starého mesta, nie je tu nikto okrem mňa a pootvorenej hrdzavej bráničky. Vojdem dnu, náhrobky ležia rozhádzané po zemi, mnohé bez mien, rokov, bez príbehov. Premenili sa len na kusy kameňov, ktoré rozožiera vlhkosť. Na vrchole schodov sú náhrobky, ktoré ešte stále stoja, ale sú ponorené do ticha. Tak veľavravného a ukričaného ticha, že im nikto nevenuje pozornosť. Kto vie ako dlho tu ešte vydržia. Zaujímavé miesto.

Závan hinduizmu

Stačí pár minút a mesto sa zmení z tichého, na rušné. To sa ocitnete v centre zoči voči krásnemu hinduistickému chrámu Sri Navasakthi Vinayagar. Pohľad na neho by vás mohol oklamať, že tu stojí už pokojne aj sto rokov, ale pravda je niekde inde. Iba v roku 1992 sa dočkala Victoria tohto krásneho, farebného chrámu a pomenovali ho Vinayagar, ktorý predstavuje obľúbeného boha Gáneša. Je nádherne farebný a pohľad na neho ma hneď vezme do juhoindických miest, kde je hinduizmus náboženstvom číslo jedna. Vyzujem si topánky, vojdem dnu a vzápätí ma obklopí vôňa kvetov a atmosféra Indie. Ako veľmi mi táto krajina chýba, vždy keď sa niekde po svete dotknem jej reálií.

Najkrajšie trhovisko

Odtiaľto je to len kúsok k hlavnému trhovisku mesta. Trhovisko s krkolomným menom Sir Selwyn-Selwyn Clarke tvorí niekoľko stánkov, zopár pultov a desiatky ľudí, ktorí sa prepletajú medzi exotickým tovarom. Aj toto trhovisko si ešte pamätá tváre Britov a podľahnete tu jemnému chaosu. Pulty plné rýb, zelenina, ovocie, sem tam zväzok škorice, drahá vanilka, bylinky a v neposlednom rade tu objavíte aj zopár exotických suvenírov. Ak ste hladní, vráťte sa k trhovisku a pohľadajte placky zvané Gato. Často ich predávajú príchuťou rýb, zemiakov alebo čili. Miestny streetfood sa podobá na ten indický a tak viete, že netrafíte vedľa. Prejdem si trhovisko skrz naskrz a hoci mám pocit, že som prešiel každou uličkou, zase sa vrátim dnu a túlam sa. Milujem tieto miesta. Kde sa stále niečo deje, kde sa stačí zastaviť a nechať okolo seba plynúť svet. V celej Victorii je práve toto najzaujímavejšie miesto.

Skvelé jedlo vo Victorii

Vo Victorii nájdete viacero reštaurácii, najčastejšie ich spoznáte podľa toho, že v nich vysedávajú turisti, no keď sledujete domácich okolo obeda, skoro každý z nich sa po meste premáva s krabičkou v ruke. Presne takto tu funguje „lokálna gastronomická scéna“ a obľúbenými podnikmi sú len maličké, obyčajné miesta, kde dostanete skvelé jedlo, no nemáte si s ním kde sadnúť, pretože nefungujú ako reštaurácie. Postavím sa do radu, kde mám pred sebou asi osem ľudí a čakám, kým prídem dnu. Z veľkej ponuky sa postupne vyškrtáva, čo už došlo, no stále je na výber viac než dosť. Za jedno jedlo sa platí 30 seychelských rupií, teda cca 2 eurá! Grilovaný stejk z tuniaka a bravčové, pikantné kari na ochutnávku vôbec nie je zlý začiatok. Vezmem si krabičky von, sadnem si do tieňu na múrik a hoci je vonku jemne cez 30 stupňov, pocitovo je ešte viac. Tuniak sa pokvapká limetkou, premieša s pikantnou omáčkou, ryžou a ja sa teším z prvej seychelskej hostiny.

Ani sa nenazdáte a ste na konci centrálnej Victorie. Tu spočíva katolícky kostol a za ním sa dvíha ešte neveľká, no stará, kamenná zvonica. Ticho prehlušujú brzdy autobusov, ktoré parkujú na neďalekej autobusovej stanici do ktorej šoféri doslova vletia akoby za rýchlosť mali príplatky. Atmosféra hlavného mesta za to stojí a napokon si na sklonku dňa poviete, že má niečo do seba.

PRAKTICKÉ INFORMÁCIE

Letecky smer Seychely

Seychely sú mimoriadne obľúbené a nájdete viacero známych spoločností, ktoré vás sem prenesú. Z tých najznámejších a najkvalitnejších spoločností sem môžete letieť s Emirates, Qatar, Turkish Airlines, Etihad alebo Ethiopian Airlines. Sledujte aj letenky na Seychely na letenkyzababku a občas sa vám môže podariť skvelá akcia!

Z letiska do centra Victorie

Najrýchlejšia a najjednoduchšia cesta do Victorie z letiska je samozrejme taxík. Mesto je od letiska iba 6 kilometrov, a tak to nebude dlhá cesta, no aj tak za ňu môžete zaplatiť cca 20-30 euro, pretože Seychely nie sú najlacnejšia krajina. Taxíky nájdete hneď ako vystúpite z letiska. Čakajú na svojich pasažierov a určite skúste zjednávať.

Ak chcete ísť lokálnym autobusom. Zastávku nájdete vonku pred letiskom. Nie priamo, musíte kráčať do ľavej strany a prejsť cez cestu. Zastávka na strane bližšie k ceste ide na opačný smer ako je Victoria. Na zastávke môžete čakať 10-30 minút, kým sa objaví autobus. Ak máte veľký kufor, nie je to dobrý nápad. S batohom sa tam dostanete, ale vnútro autobusu je stiesnené a často bude plný tesne pred Victoriou. Nebude to najpohodlnejšia jazda, no na strane druhej sa viete do Victorie odviezť za cca 0,50 euro. Autobus zastaví vo Victorii na niekoľkých miestach a končenú má na autobusovej stanici.

Kde prespať?

Victoria je miesto, kde sa budete túlať niekoľko hodín a budete mať pocit nielen, že ste videli všetko, ale že ste to videli dva krát. Ubytujte sa radšej v Beau Vallon, ktoré leží len pár kilometrov od hlavného mesta. Budete mať dostatok času na to, aby ste Victoriu spoznali a potom sa môžete vrhnúť do morských vĺn v krásnej zátok s nezabudnuteľnými západmi slnka.

Počas prvej návštevy sme bývali v rezorte Berjaya Beau Vallon Bay – starší rezort na brehu mora, ktorý nepatrí medzi tie najkrajšie v akom ste sa v živote ocitli, ale nie je prehnane drahý a najkrajšie na ňom je poloha, kedy sa rovno z minútu ocitnete na krásnej pláži v zátoke.

Druhý krát sme bývali v malom domčeku mimo pláže, ktoré sa volalo Beau Vallon Bungalows – príjemné izby, pekné prostredie a často o tretinu a viac lacnejšie než Berjaya. Na pláž treba prejsť cez cestu, ale stačí pár minútiek a ste tam. V okolí tohto ubytovania je viacero podnikov, barov, obchodíkov a celkovo je to živšie miesto.

OBJAVTE v NAŠICH ČLÁNKOCH AJ MAURÍCIUS

SLEDUJ NÁS AJ NA FB:

E-mailová adresa